V blízkosti južného cípu Južnej Ameriky začali ľudia maľovať v jaskyniach už pred 8 200 rokmi, teda o niekoľko tisícročí skôr, ako sa predpokladalo. Datovanie vyobrazení v jaskyni v Argentíne naznačuje, že išlo o tradíciu, ktorá trvala viac ako 3 000 rokov a skončila sa… pokračuj
Bude Dobšinská ľadová jaskyňa aj v budúcnosti ľadová? Odpoveď na túto otázku hľadá rozsiahly multidisciplinárny výskum slovenských vedcov. Podľa dosiaľ získaných údajov množstvo ľadovej masy v jaskyni odbúda aj pribúda v závislosti od klimatických podmienok či vplyvov spôsobených návštevníkmi jaskyne. Ľad starý tisíce rokov Počiatočné… pokračuj
Na stenách francúzskej jaskyne sa našli ryhy po prstoch z doby pred príchodom ľudí druhu Homo sapiens. Pôvodcami teda museli byť neandertálci. V závere staršej kamennej doby (paleolit) v Eurázii dominovali tri druhy z nášho ľudského rodu Homo. Najprv zhruba v jej západnej polovici ľudia druhu… pokračuj
Jaskyňa na severe Laosu vydala nové nálezy, ktoré umožňujú presnejšie datovanie a spoľahlivejšie zatriedenie príslušných jedincov. Odborný konsenzus o migrácii anatomicky moderných ľudí druhu Homo sapiens čiže sapientov, dominantných predkov súčasného ľudstva, z ich africkej kolísky (kde sa vyvinuli pred vyše 300-tisíc rokmi) do zvyšku… pokračuj
Svet okolo nás je dielom nespočetného množstva chemických reakcií. Prebiehajú všade – v atmosfére či hydrosfére, v telách rastlín a živočíchov vrátane človeka, zúčastňujú sa na vzniku a premenách minerálov aj hornín, fosilizácii organizmov, sú súčasťou pedogenetických procesov aj vzniku pôd. Z výsledných produktov chemických… pokračuj
Na Slovensku je známych približne 7 500 jaskýň. Nielen na to, aby jaskyniari mohli povedať, ktorá z nich je najdlhšia či najhlbšia, potrebujú ich mapu. O tom, čo je speleokartografia a ako mapovanie jaskyne prebieha, sme sa rozprávali s Alexandrom Lačným z Katedry geológie a… pokračuj
Často sa hovorí o tom, že Slovensko je bohaté na prírodné krásy. Len niekedy sa dá takéto tvrdenie aj kvantifikovať. Skutočnosť, že je u nás známych vyše 7 000 jaskýň a Slovensko sa preto považuje za krajinu s najvyšším počtom jaskýň na obyvateľa v Európe,… pokračuj
Ľudia mohli osídliť územie súčasného južného Mexika pred 28 279 až 33 448 rokmi, oveľa skôr, než sa myslelo, tvrdia vedci. Najnovšie dôkazy pochádzajú zo zvieracích kostí, ktoré archeológ Andrew Somerville a jeho mexickí kolegovia našli uložené v laboratóriu v Mexico City. Kosti boli vykopané… pokračuj
Trvalo zaľadnené jaskyne, ktoré sa nachádzajú do 50° severnej zemepisnej šírky a v nadmorskej výške do 1 000 m, patria medzi pozoruhodné až vzácne prírodné javy. Z tohto hľadiska patrí medzi najvýznamnejšie zaľadnené jaskyne na svete Dobšinská ľadová jaskyňa, ktorá je od roku 2000 súčasťou… pokračuj
Nový objav kostry človeka neandertálskeho v irackej jaskyni podporuje existenciu pohrebných rituálov týchto našich príbuzných. Jaskyňa Šanidar v irackom Kurdistane sa nachádza severovýchodne od Mosulu v masíve Baradust pohoria Zagros neďaleko mesta Rawanduz v nadmorskej výške 750 metrov. Ide o rozsiahlu sieň vo vápencovom skalnom útvare,… pokračuj
