Jaskyňa na severe Laosu vydala nové nálezy, ktoré umožňujú presnejšie datovanie a spoľahlivejšie zatriedenie príslušných jedincov.
Odborný konsenzus o migrácii anatomicky moderných ľudí druhu Homo sapiens čiže sapientov, dominantných predkov súčasného ľudstva, z ich africkej kolísky (kde sa vyvinuli pred vyše 300-tisíc rokmi) do zvyšku Starého sveta možno zhrnúť takto: K odvážnym výpadom malých skupín na Blízky východ a odtiaľ rôznymi smermi (v Európe prinajmenšom na južný Balkán) zrejme dochádzalo už pred vyše 200-tisíc rokmi. Systematickejšie však sapienti začali migrovať do Eurázie až pred asi 130-tisíc rokmi. Muselo to byť v opakujúcich sa vlnách a väčšina týchto migrácií zrejme nebola úspešná.
Títo sapienti vyhynuli, alebo sa rozplynuli v populáciách skorších obyvateľov predmetných oblastí, ktorí takisto pochádzali z ľudského rodu, archaických Homo. Išlo najmä o rôznych evolučných potomkov človeka vzpriameného, Homo erectus, ktorý migroval z Afriky už od doby pred približne 1,8 milióna rokov, alebo priamo o tento druh. Jednotlivé druhy praľudí sa krížili. Genetici to preukázali v prípade trojky sapientov, neandertálcov a denisovanov, ale určité doposiaľ nevysvetlené sekvencie v našej DNA môžu pochádzať od evolučne starších Homo.
Zásahy prírody
Tak či onak, prelom predposledného a zatiaľ posledného cyklu ľadových dôb až do doby pred približne 80-tisíc rokmi sprevádzala prvá rozsiahlejšia migrácia sapientov z Afriky. Naďalej do nej mohutne zasahovali prírodné sily.
Genetici napríklad odhalili prudký pokles početnosti sapientov pred asi 75-tisíc rokmi. Tento zjavný úpadok nášho druhu sa veľmi často vysvetľuje výbuchom supersopky Toba (jej oválnu kalderu teraz vypĺňa rovnomenné veľké jazero s ostrovom v strede) na indonézskej Sumatre pred približne 74-tisíc rokmi. Výbuch totiž mohol vyvolať až desaťročnú sopečnú zimu a následné asi tisícročné silné ochladenie so všetkými negatívami pre flóru a faunu a, samozrejme, aj pre ľudských lovcov-zberačov závisiacich od nich.
Sapienti sa však podľa genetikov vcelku rýchlo spamätali a už pred vyše 50-tisíc rokmi hromadne dorazili do Európy a opačným smerom cez občasné suchozemské mosty v Indonézii až do Austrálie. Kadiaľ putovali? Väčšina vedcov si myslí, že po južnom okraji Ázie. Fosílií pravekých sapientov z tejto oblasti je málo, našli sa na Sumatre (spred 73- až 63-tisíc rokov) a v severnom Laose (široko datované v rozpätí dôb pred 70- až 46-tisíc rokmi). Tento sapientný deficit teraz zmiernili nové dôležité nálezy z tej istej jaskyne v severnom Laose a najmä ich spresnené datovanie.
Reprezentatívne fosílie
V časopise Nature Communications ich opísal 31-členný medzinárodný vedecký tím, ktorý viedli Laura Shacklefordová z Illinoiskej univerzity v Urbana-Champaign (USA) a Fabrice Demeter z Kodanskej univerzity (Dánsko) a Múzea človeka pri Parížskej univerzite (Francúzsko). Opísali a analyzovali novoobjavené fosílie z už známeho náleziska v jaskyni Tam Pà Ling (TPL) pri dedine Vieng Thong. Pochádzajú z najhlbších vrstiev jaskyne, z hĺbky viac než päť metrov.
TPL je známa od roku 2009, keď sa v nej našla čiastočná lebka pripísaná po analýze sapientovi. Aktuálne ju dopĺňajú dve sánky (TPL 2 a 3), rebro (TPL 4), článok prsta (TPL 5) a najnovšie objavy: čiastočná čelová kosť (TPL 6) a úlomok holennej kosti (TPL 7). To už dáva reprezentatívnejší súbor na spoľahlivé zatriedenie príslušných jedincov, a preto má zmysel fosílie vymenovať: závery na takej báze majú väčšiu váhu.
Zdeněk Urban
