Zakrivený časopriestor

Naše porozumenie sveta sa delí na čas pred rokom 1905 a po ňom. Špeciálna teória relativity úspešne skĺbila mechaniku a elektromagnetizmus, ale s jednou dôležitou chybičkou krásy. Nevedela si poradiť s gravitačnou silou. Newtonova mechanika predpokladá okamžité pôsobenie na diaľku. Napríklad Coulombov zákon pre elektrostatickú… pokračuj

Osvetľovanie svetla

Hlavným hrdinom príbehu prepojenia svetla a elektrických a magnetických javov, druhého veľkého zjednotenia vo fyzike, je škótsky fyzik James Clerk Maxwell. O prvé zjednotenie sa postaral sir Isaac Newton (1643 – 1727), keď v roku 1687 zákonmi mechaniky zjednotil pozemské a nebeské deje. Takmer o… pokračuj

Veľký rachot

Vesmír je obrovský. Skladá sa z neuveriteľného množstva galaxií, ktoré sú od seba nepredstaviteľne ďaleko. V dávnej minulosti však vesmír vyzeral inak. Pri svojom zrode bol vesmír veľmi hustý, veľmi malý a do svojej súčasnej podoby prešiel dlhým a komplikovaným procesom, ktorého kľúčovým aspektom je… pokračuj

Od Galaxie ku galaxiám

Na konci 17. storočia ľudia prišli na to, že Zem nie je stredom vesmíru a s Newtonovou prácou začína existovať fyzika tak, ako ju poznáme teraz. Prešli ďalšie dve storočia, kým ľudia zistili, čo sú tie svetielka na oblohe a ako je vo vesmíre usporiadaná… pokračuj

Slnko zastalo, Zem sa pohla

Predchádzajúce tri články sme venovali poznávaniu štruktúry sveta v malom. Je čas obrátiť pohľad na oblohu a pozrieť sa na štruktúru sveta vo veľkom. Ako ľudia objavili podobu nášho vesmíru? A ako zistili podobu našej slnečnej sústavy? Prví sa snažili zostaviť model usporiadania sveta s… pokračuj

Pozoruhodné pravidlá mikrosveta

V minulých dvoch číslach sme si povedali, ako ľudia zistili, z čoho sa skladá hmota. Teraz je na čase ukázať si, odkiaľ vieme, že najmenšie častice hmoty podliehajú úplne iným pravidlám, ako sme zvyknutí. Týmto pravidlám hovoríme kvantová mechanika a jej objav je príbehom prvej… pokračuj

Deliteľnosť nedeliteľných

Atómy sa skladajú z jadra a elektrónov, jadro sa skladá z protónov a neutrónov. Pod mikroskopom nie je vidieť ani len samotné atómy. Ako sa teda podarilo zistiť, z čoho a ako sa skladajú? Nechýbalo veľa a ľudia by objavili štruktúru atómov skôr, ako bola… pokračuj

Existencia atómov

Cieľom vedy je zabaliť do čo najmenšieho počtu slov čo najviac vedomostí. Keďže viac-menej všetkému rozumieme na základe existencie atómov, vedomosť o ich jestvovaní je pre nás veľmi dôležitá. Odkiaľ ju máme? Atómy sú ako pixely na digitálnom obrázku. Z diaľky obrázok vyzerá súvislý, ale… pokračuj