Aprílová obloha nám po západe Slnka pri pohľade na sever ponúka Veľkú Medvedicu hore nohami. Ak pokračujeme smerom, ktorým ukazuje jej chvost, narazíme na Polárku a ešte ďalej na hviezdu Arkturus, ktorá je najjasnejšou hviezdou jarnej oblohy. Pri pohľade na juh vidíme súhvezdie Leva s jeho najjasnejšou… pokračuj
Koniec zimy nám ohlasujú nielen príjemnejšie teploty, ale aj obloha a na nej sa vynárajúce jarné súhvezdia. Po západe Slnka sa tak môžeme kochať pohľadom na súhvezdie Býka na západe, Leva a Blížencov na juhu a na východe vychádzajúce hviezdy Spica a Arkturus. O konci… pokračuj
Kalendárny mesiac bez splnu. Áno, aj takúto zaujímavosť nám prináša február 2018. Raz za približne 20 rokov sa totiž stane, že február nemá spln. Naproti tomu január a marec nemajú jeden spln, ale hneď dva! Naposledy bol február čiernym mesiacom v roku 1999. V polovici… pokračuj
Zem obieha okolo Slnka po eliptickej dráhe, čo znamená, že počas svojho obehu okolo Slnka nastáva okamih, keď je k Slnku najbližšie – ten nastáva práve v januári – a keď je od Slnka najďalej. Tieto dva body odborne voláme perihélium a afélium. Na začiatku… pokračuj
Zimný slnovrat, ktorý je na severnej pologuli začiatkom astronomickej zimy, nastane 21. decembra o 17:28 SEČ. Severný pól je v tomto bode od Slnka odvrátený najviac, zatiaľ čo južný pól je najviac naklonený k Slnku a na južnej pologuli začína astronomické leto. Geminidy, po augustových… pokračuj
Hoci nám november svojimi skracujúcimi sa dňami pripomína príchod zimy, pre pozorovanie nočnej oblohy sú skoré západy Slnka prínosom. Objekty nočnej oblohy môžeme pozorovať omnoho dlhšie ako počas letných nocí. Z planét na novembrovej oblohe bude počas celého mesiaca celú noc dobre pozorovateľný Urán, novinkou… pokračuj
Októbrové noci nám spestria dva meteorické roje, a to Drakonidy a Orionidy. k nim sa v noci 5. a 6. októbra, svojím priblížením, až takmer splynutím, pridajú aj Mars a Venuša. Pozorovateľnosť planét Merkúr je v októbri krátko pozorovateľný koncom mesiaca na skorej rannej oblohe… pokračuj
Dňa 22. septembra o 22:02 h LSEČ nastáva jesenná rovnodennosť. Týmto dňom sa odštartuje astronomická jeseň na severnej pologuli. Slnko svieti kolmo na zemský rovník, čo zapríčiňuje takmer rovnakú dĺžku dňa a noci na celej planéte. Jesenná rovnodennosť je jeden z dvoch okamihov za rok,… pokračuj
Augustové dni čakajú až dve zatmenia – 21. augusta dôjde k úplnému zatmeniu Slnka, ktoré síce z našich končín nebude pozorovateľné, ale 7. augusta môžeme v Európe pozorovať čiastočné zatmenie Mesiaca. Zatmenie Slnka v tomto mesiaci uvidia len obyvatelia Spojených štátov amerických. Zatmenie sa začína… pokračuj
Na začiatku prázdnin, presne 3. júla o 22:11 LSEČ, sa Zem dostane do afélia – najvzdialenejšieho bodu od Slnka na svojej obežnej dráhe. Naša planéta bude v tomto okamihu vzdialená od Slnka 152 092 504 km. Hoci sa Zem v aféliu nachádza približne o päť… pokračuj
