Vedci občas musia pracovať aj s hmotou, ktorú nevidia. Experimentovať s objektmi, ktoré sú pre ľudské oko neviditeľné, nie je ľahké, ale určite je možné. Tu sú dva malé pokusy na prácu s neviditeľným plynom – oxidom uhličitým. Videonávod týchto pokusov, ako aj všetkých predchádzajúcich,… pokračuj
Vodík a jeho využitie v energetike sa opakovane vynára v diskusiách o tom, ako dosiahnuť nízkouhlíkovú ekonomiku a spomaliť tempo klimatickej zmeny. V tejto súvislosti sa najviac spomína zelený vodík. V diskusiách o možnom znižovaní uhlíkovej stopy dostáva vodík, tento najrozšírenejší prvok na Zemi a… pokračuj
Pokusy ovplyvňovať poveternostné podmienky siahajú zrejme kamsi až k začiatkom poľnohospodárstva, keď sa počasie stalo rozhodujúce pre prežitie celých ľudských komunít. Mágiu dávno vystriedali veda a technika, na podstate problému sa však veľa nezmenilo. Ľudia sa naďalej pokúšajú priamo ovplyvňovať deje v zemskej atmosfére, a… pokračuj
Dôležitým prvkom pri utlmovaní nepriaznivých zmien globálnej klímy je znižovanie emisií skleníkových plynov. Na tvorbe emisií majú nemalý podiel aj dopravné prostriedky takmer každého druhu. Podľa Medzinárodnej námornej organizácie (IMO), čo je špecializovaná agentúra OSN na regulovanie lodnej dopravy, sa tento druh dopravy podieľa približne… pokračuj
Väčšina oxidu uhličitého emitovaného ľudskou činnosťou nezostáva v atmosfére, ale je absorbovaná oceánmi a suchozemskou vegetáciou, čo nazývame uhlíkovými záchytmi. Úplné pozorovanie tohto rozhodujúceho procesu v horných vrstvách oceánov a v dolných vrstvách atmosféry je však ťažké, pretože merania sa nevykonávajú na hladine mora, ale… pokračuj
Biologicky hybridná superpena dokáže absorbovať oxid uhličitý z atmosféry. Švédski vedci z Chalmers University of Technology a Stockholm University vyvinuli novú penu, ktorá môže pomôcť zastaviť zvyšovanie hladín skleníkových plynov v atmosfére. V štúdii uverejnenej v časopise ACS Applied Materials & Interfaces vysvetľujú, ako možno… pokračuj
Štúdia vypracovaná tímom vedeným Justinom Mankinom z Kolumbijskej univerzity v New Yorku vyvracia dlhodobo tradované názory na to, ako zmeny podnebia pôsobia a budú pôsobiť na prijímanie a vydávanie vody vegetáciou. Vedci si totiž položili otázku: Do akej miery zmení vplyv oxidu uhličitého a otepľovania… pokračuj
Oxid uhličitý je svojím spôsobom barometrom prostredia na Zemi. Rastliny ho využívajú na fotosyntézu, ale pravdepodobne má vplyv aj na globálne otepľovanie. Aké sú možnosti pri jeho zachytávaní a v lepšom prípade aj vo využití? Od nepamäti využívajú ľudia – vedome či nevedome – uhlík… pokračuj
Diskusie o ochrane klímy sa v hospodársky vyspelých krajinách čoraz častejšie menia na praktické riešenia. Už v súčasnosti možno v rámci EÚ nájsť celý rad príkladov inteligentných a inovatívnych riešení, ktoré znižujú emisie CO2 a súčasne prispievajú k zvýšeniu kvality života. Keďže najväčšie množstvo emisií… pokračuj
V posledných rokoch vedci pracujú s pevnými kovovými katalyzátormi, zlúčeninami urýchľujúcimi chemické reakcie, ktoré môžu pozmeniť CO2 na pevný uhlík. Majú však nevýhodu – fungujú len pri teplote nad 600 °C a keďže teplo vyžaduje veľa energie, tak je proces finančne náročný. Chemici Dorna Esrafilzadehová… pokračuj
