Vedci analyzovali DNA najstarších neandertálcov severne od Karpát a podporili názor, že za ich vymiznutím v Európe boli malá početnosť a slabá prepojenosť ich populácií. Aké je postavenie človeka neandertálskeho (Homo neanderthalensis, neandertálec) v ľudskom rode Homo? A najmä aký má vzťah k nášmu biologickému druhu, človeku rozumnému… pokračuj
Kosti neandertálskeho dieťaťa objavené v jaskyni Amud v Izraeli v 90. rokoch 20. storočia podľa vedcov dokazujú, že batoľatá neandertálcov (Homo neanderthalensis) rástli rýchlejšie ako deti moderných ľudí (Homo sapiens). Čiastočná kostra nazvaná Amud 7 bola umiestnená vo výklenku v stene jaskyne. Na základe kamenných nástrojov a kostí archeológovia zistili,… pokračuj
Veľmi stará lebka zo strednej Číny zvyšuje záhadnosť evolúcie Homo sapiens. A jeho predkovia, praľudia Homo erectus, boli v Číne až nečakane skoro po ich migrácii z Afriky. Kto boli teda skutočne naši najbližší príbuzní? Dvomi kľúčovými otázkami paleoantropológie sú vznik ľudského rodu Homo ako… pokračuj
Hovorí sa prach si a v prach sa obrátiš, ale posledné, čo po nás a po našich predchodcoch obyčajne zostáva, je kostra. Kosti môžu za určitých okolností pretrvať až milióny rokov. A tie zachované si potom môžeme pozrieť napríklad v expozíciách múzeí. Okrem zvyškov odevov,… pokračuj
Kameňolom neďaleko marockého pobrežia Atlantického oceánu vydal nedávno zaujímavé tajomstvá. Našli sa v ňom fosílie, ktoré očividne patrili spoločnému predkovi sapientov, neandertálcov a denisovanov. Najstaršie známe fosílie priraďované nášmu druhu Homo sapiens (sapienti) majú viac ako 300-tisíc rokov. Našli sa v púštnej oblasti Džebel Irhúd približne… pokračuj
Nová analýza fosílií jedinca druhu Sahelanthropus tchadensis výrazne podporila teóriu o pohybe na dvoch nohách. Podľa výsledkov sa na dvoch nohách chodilo už na úsvite ľudskej evolučnej línie. Fosílie tvora Sahelanthropus tchadensis (doslova sahelský človek čadský) objavil v roku 2001 tím paleoantropológa Michela Bruneta z… pokračuj
Vykopávky v juhovýchodnom Anglicku odhalili dôkazy dosiaľ najstaršieho spoľahlivo doloženého systematického využívania ohňa praľuďmi. Medzi kľúčovými faktormi, ktoré v praveku utvárali to, čo nazývame naša ľudskosť (vrátane našich v pomere k telu veľkých mozgov a rozvoja sociálnych vzťahov a štruktúr), nesporne patrí aj využívanie ohňa.… pokračuj
Nové výskumy v Etiópii odhalili pozostatky dosiaľ neznámeho pravekého príbuzného ľudstva. Žil vedľa našich najstarších známych priamych predkov. Odkiaľ sme sa vzali? V skratke: z Afriky. Naša evolučná línia sa tam podľa analýz DNA rozišla s líniou šimpanzov pred 7 až 9 miliónmi rokov. Na bližšom konci tohto rozpätia je… pokračuj
Medzinárodný tím antropológov, biológov a historikov identifikoval rodovú a genetickú variabilitu v rámci druhu Paranthropus robustus. P. robustus bol druh australopiteka, ktorý žil v južnej Afrike približne pred 1 až 3 miliónmi rokov. Keďže DNA sa vo fosíliách dobre nezachováva, nie je jasné, či druhy… pokračuj
Nové pozorovania troch druhov ľudoopov v ich prírodnom prostredí podporili názory sociobiológov o hlbokom evolučnom základe toho, čo voláme ľudskosť, a priblížili rôzne spôsoby dorozumievania sa medzi našimi evolučne príbuznými druhmi. Najbližší živočíšni príbuzní ľudského rodu Homo vrátane nášho druhu Homo sapiens sú dve skupiny… pokračuj
