Spoznanie úplného genómu zo záveru staršej kamennej doby osvetľuje populačnú históriu nášho druhu Homo sapiens v Európe. Našou kolískou je Afrika. Niekde na jej východe alebo juhu sa pred asi tromi miliónmi rokov zrodil rod Homo. Po ďalšom milióne rokov sa jeho druhu, človeku vzpriamenému… pokračuj
S praľuďmi denisovanmi a neandertálcami sme súčasne obývali Starý svet najmenej stotisíc rokov. A naše populácie sa miešali. Posledné dve desaťročia sú zlatým vekom výskumu evolúcie človeka. Zaslúžili sa oň objavy kľúčových fosílií, ale najmä rozvoj anatomických, biochemických a genetických analýz a datovania týchto nálezov.… pokračuj
Nález pohrebiska ženského tela s loveckými nástrojmi asi spred 9 000 rokov na mieste Wilamaya Patjxa v peruánskych Andách naznačuje, do akej miery existovalo súčasné rodové správanie v evolučnej minulosti nášho druhu. Na dne hrobu sa vedľa ženskej kostry nachádzalo 24 kamenných artefaktov, ktoré predstavujú… pokračuj
Vedci prvý raz dekódovali DNA chromozómov Y pravekých súčasníkov nášho druhu Homo sapiens, neandertálcov a denisovanov. My, Homo sapiens (človek rozumný) čiže sapienti, zosobňujeme jediný ľudský druh. Na Zemi sme v tomto ohľade sami, no nebývali sme. Platí to len pre približne poslednú desatinu našej… pokračuj
Kamenné nástroje z mexickej jaskyne posunuli prítomnosť prvých ľudí v Amerike dvakrát hlbšie do minulosti. Prví ľudia vstúpili do Nového sveta zo severovýchodnej Ázie cez dočasný suchozemský most v Beringovom prielive po vrchole poslednej ľadovej doby. Medzerou v ľadovom štíte prešli z Aljašky do Kanady,… pokračuj
Priamy predok človeka rozumného, človek vzpriamený, žil v Afrike skôr, ako sa myslelo. A popri ňom žili členovia dvoch rodov predľudí. Z jedného z nich sa zrejme vyvinul. Kolíska ľudstva (Cradle of Humankind) je 47-tisíchektárová chránená oblasť asi 50 kilometrov severozápadne od Johannesburgu v juhoafrickej… pokračuj
Nový objav kostry človeka neandertálskeho v irackej jaskyni podporuje existenciu pohrebných rituálov týchto našich príbuzných. Jaskyňa Šanidar v irackom Kurdistane sa nachádza severovýchodne od Mosulu v masíve Baradust pohoria Zagros neďaleko mesta Rawanduz v nadmorskej výške 750 metrov. Ide o rozsiahlu sieň vo vápencovom skalnom útvare,… pokračuj
Revidované datovanie fosílií na Jáve ukázalo, že poslední známi ľudia vzpriamení žili pred asi 113-tisíc rokmi. Navyše, ich predkovia tam dorazili oveľa neskôr, ako sa myslelo. Vznik nášho ľudského rodu Homo sa sčasti na základe fosílií, sčasti podľa kamenných nástrojov a napokon sčasti geneticky kladie do… pokračuj
Na juhu afrického kontinentu sa našli najstaršie známe dôkazy toho, že príslušníci druhu Homo sapiens tepelne upravovali konzumné rastliny. Na našej evolučnej ceste od spoločných predkov s ľudoopmi došlo po čiastočnom či úplnom prechode na vzpriamený pohyb u tzv. predľudí, stotožňovaných s australopitekmi, k obrovskému… pokračuj
V Španielsku našli dosiaľ najmladšie známe stopy po výrobe ozdôb z pazúrov orla, typických pre neandertálcov. Azda to môže byť definitívny dôkaz, že aj oni mysleli symbolicky. Neandertálci, ľudia z druhu Homo neanderthalensis, boli v Európe a celkove v Eurázii dávno pred nami sapientmi, ľuďmi… pokračuj
