Kamenné hroty síce dokazujú dávnejšie osídlenie Nového sveta, no jeho hlavná trasa vznikla prekvapivo neskoro. Názov Nový svet je od začiatku 16. storočia súhrnné pomenovanie pre Severnú, Strednú a Južnú Ameriku, ktoré boli dovtedy Európanom neznáme (okrem grónskych Vikingov a azda ešte iných stredovekých moreplavcov).… pokračuj
Fosílie najstaršieho známeho tvora na ľudskej evolučnej línii potvrdili návyk na väčšinový vzpriamený pohyb už pred siedmimi miliónmi rokov. Hlavných znakov ľudskosti je približne do tucta. Približne, lebo pri niektorých ešte vždy nie je definitívne, či na ne naozaj máme monopol. Nejasnosti pretrvávajú najmä pri… pokračuj
Vedci sa domnievajú, že v juhovýchodnej Ázii objavili zub, ktorý mohol patriť príslušníkovi záhadnej skupiny hominidov, nazývanej denisovania, ktorých DNA radí k blízkym príbuzným neandertálcov. Analýzy štruktúry zubu a zloženia bielkovín naznačujú, že stolička patrila dievčaťu z rodu Homo. Podľa paleoantropológa Fabricea Demetera z Kodanskej… pokračuj
Nový výskum zdokumentoval viacnásobné a veľmi rýchle vystriedanie osídlení neandertálcami a sapientmi na jednej lokalite – bez dôkazov vzájomného ovplyvnenia. Pred nami, druhom človek rozumný, Homo sapiens, čiže sapientmi, obývali Európu a všeobecnejšie západnú Euráziu neandertálci druhu človek neandertálsky, Homo neanderthalensis. S neandertálcami vo východnej… pokračuj
Ľudia boli v Amerike zrejme skôr, ako sa myslelo. Objavené odtlačky nôh dokazujú prítomnosť ľudí v Novom svete na vrchole poslednej ľadovej doby. Príchod ľudí do Nového sveta sa považuje za poslednú kapitolu veľkého afrického exodu – rozšírenia nášho druhu Homo sapiens, sapientov, z kolísky… pokračuj
Viackrát sme písali, ako analýzy DNA z fosílnych kostí objasňujú históriu našich najbližších pravekých predkov po ich migrácii z Afriky do Eurázie, kde sa miešali s inými druhmi praľudí. Paleoantropológia je však veda, ktorá má ešte vždy priveľa objektívnych medzier. Fosílny záznam je útržkový v… pokračuj
Spoznanie úplného genómu zo záveru staršej kamennej doby osvetľuje populačnú históriu nášho druhu Homo sapiens v Európe. Našou kolískou je Afrika. Niekde na jej východe alebo juhu sa pred asi tromi miliónmi rokov zrodil rod Homo. Po ďalšom milióne rokov sa jeho druhu, človeku vzpriamenému… pokračuj
S praľuďmi denisovanmi a neandertálcami sme súčasne obývali Starý svet najmenej stotisíc rokov. A naše populácie sa miešali. Posledné dve desaťročia sú zlatým vekom výskumu evolúcie človeka. Zaslúžili sa oň objavy kľúčových fosílií, ale najmä rozvoj anatomických, biochemických a genetických analýz a datovania týchto nálezov.… pokračuj
Nález pohrebiska ženského tela s loveckými nástrojmi asi spred 9 000 rokov na mieste Wilamaya Patjxa v peruánskych Andách naznačuje, do akej miery existovalo súčasné rodové správanie v evolučnej minulosti nášho druhu. Na dne hrobu sa vedľa ženskej kostry nachádzalo 24 kamenných artefaktov, ktoré predstavujú… pokračuj
Vedci prvý raz dekódovali DNA chromozómov Y pravekých súčasníkov nášho druhu Homo sapiens, neandertálcov a denisovanov. My, Homo sapiens (človek rozumný) čiže sapienti, zosobňujeme jediný ľudský druh. Na Zemi sme v tomto ohľade sami, no nebývali sme. Platí to len pre približne poslednú desatinu našej… pokračuj
