Vedci analyzovali DNA najstarších neandertálcov severne od Karpát a podporili názor, že za ich vymiznutím v Európe boli malá početnosť a slabá prepojenosť ich populácií.
Aké je postavenie človeka neandertálskeho (Homo neanderthalensis, neandertálec) v ľudskom rode Homo? A najmä aký má vzťah k nášmu biologickému druhu, človeku rozumnému (Homo sapiens, sapient)? To patrí k hlavným problémom, ktoré rieši paleoantropológia, štúdium pôvodu a evolúcie človeka. Neandertálcov po ich zahrnutí do rodu Homo vedci sprvoti brali ako primitívnejší poddruh tvora, z ktorého sa vyvinuli pravekí sapienti. Následne sa to zmenilo na samostatný druh. Pred vyše pol milióna rokmi sa mal oddeliť od línie vedúcej k sapientom. Obidva druhy sa považovali za potomkov človeka vzpriameného (Homo erectus) či z neho odvodených evolučných medzičlánkov ako človek heidelberský (Homo heidelbergensis) alebo človek predchodca (Homo antecessor).

Percentá v DNA
Je to však komplikovanejšie. DNA izolovaná z fosílií praľudí odhalila ďalší príbuzný druh, denisovanov, nazvaných podľa miesta objavu prvých fosílií, jaskyne Denisova v sibírskom pohorí Altaj. Porovnania DNA denisovanov, neandertálcov a pravekých i dnešných sapientov ukázali, že všetky tri druhy sa krížili, čo viedlo k ďalej plodnému potomstvu. Ani neandertálci, ani denisovania vlastne nevymreli, lebo ich DNA sa sčasti zachovala v DNA sapientov (2 až 4 %). V západnej Eurázii u sapientov prevažuje príspevok neandertálcov, u sapientov vo východnej zasa príspevok denisovanov, najvýraznejší v juhovýchodnej Ázii a Melanézii. Niektoré záhadné fosílie praľudí z Číny možno najlepšie vysvetliť tak, že najpríbuznejšie si po oddelení od spoločného predka boli línie sapientov a denisovanov a že neandertálci sa odštiepili neskôr od denisovanov (pozri Quark 5/2026). Pri skúmaní zániku neandertálcov ako samostatného druhu je dôležité aj poznanie štruktúry ich sociálnych skupín a vzťahov v ich vnútri, ako aj celkovej demografie. Tomu sa venovali dve nové štúdie.

Praľudia sponad Karpát
Prvá vyšla v časopise Current Biology. Na čele prevažne poľského medzinárodného tímu bol Andrea Picin z Bolonskej univerzity v Taliansku. Analyzovali mitochondriálnu DNA (mtDNA, pri živočíchoch sa takmer výlučne dedí po materskej línii) z ôsmich zubov neandertálcov, ktoré sa našli v jaskyni Stajnia neďaleko Krakova. Získané údaje sú prvou rekonštrukciou genetického profilu malej skupiny neandertálcov z rovnakej lokality, ktorú obývali v tom istom čase. Ide aj o najstarších známych neandertálcov zo strednej Európy severne od Karpát. Nájdené zuby patrili siedmim či ôsmim jedincom spred približne 100-tisíc rokov. Prvý raz môžeme geneticky pozorovať malú skupinu stredoeurópskych neandertálcov z tohto obdobia. Inak také údaje pochádzajú z ojedinelých fosílií, rozptýlených v priestore i čase, konštatoval A. Picin. Tieto výsledky prekonali naše očakávania, uviedli poľskí spoluautori štúdie Wioletta Nowaczewska z Vroclavskej univerzity a Adam Nadachowski z Ústavu systematiky a evolúcie živočíchov Poľskej akadémie vied v Krakove.
Celý článok nájdete v časopise Quark 6/2026.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť sa
