Počítačová myš, ktorá sa v súčasnosti považuje za úplne prirodzenú súčasť počítačov, nebola samozrejmosťou vždy. Jej začiatky boli také kostrbaté a nešikovné, že sa tento vynález takmer nemusel medzi používateľmi ujať. Existenciu počítačovej myši predznamenal tzv. trackball, malá guľôčka určená na sledovanie pozície lietadiel na… pokračuj
Austrálski vedci vyvinuli tzv. semibiologický počítačový čip tvorený ľudskými a myšacími mozgovými bunkami vrastenými do elektród čipu. Ľudia sa oddávna pokúšali odhaliť tajomstvá fungovania rôznych ľudských orgánov vrátane mozgu. Na rozdiel od mnohých iných častí ľudského tela mozog odhaleniam svojich funkcií úspešne odolával. Postupne bolo… pokračuj
To jediné, čo počítače skutočne robia na úplne najnižšej úrovni, je iba zapnutá alebo vypnutá žiarovka, sčítavanie jednotiek a núl. Všetko ostatné je možné dosiahnuť vhodnou kombináciou týchto sčítavaní a správnym vedením elektrického signálu. Veľmi dobre sa to dá ilustrovať pri stavaní trás z domina. A pokiaľ… pokračuj
Existuje niečo, čo nedokážu ani počítače budúcnosti? O hlavolamoch, počítačoch a fyzike a o tom, čo nám príroda dovolí a nedovolí vypočítať, sme sa rozprávali s Danielom Nagajom z Fyzikálneho ústavu SAV. Čo sú hlavolamy? Prečo ľudí baví riešiť ich? Všetci poznáme hlavolamy – malé… pokračuj
Nie je to tak dávno, keď sme viackrát denne či už pri prihlasovaní sa do internetových služieb, alebo písaní komentárov a odosielaní dotazníkov museli riešiť na prvý pohľad nevšedné úlohy. Prepísať pokrkvaný text, poklikať na všetky obrázky bicyklov alebo určiť všetky oblasti fotografie, ktoré obsahujú… pokračuj
Keď chcú filmári ukázať, ako na počítači predvádza svoje kúsky nejaký hekerský mág, obvykle ukážu terminál s bežiacimi radmi zdanlivo nepochopiteľných kyber výrazov. Podobné obrazy sa azda najviac zaslúžili o rôzne predsudky obostierajúce operačný systém Linux. Linux je pritom oveľa viac ako len zábavka pre… pokračuj
Prvý programovateľný počítač na svete – Z1 – dokázal spracovať dve operácie za sekundu. Moderné počítače pracujú rýchlosťou 27 biliónov operácií za sekundu a dosiahli to za 80 rokov pokroku technológií. Fyzika, grafika, umelá inteligencia a detaily v hrách a v počítačových programoch sú čoraz… pokračuj
V súčasnosti počítače dokážu počítať a pracovať oveľa efektívnejšie ako ľudia, no vnútri zariadení je to naďalej iba sled elektrických signálov prenášaných miliardami tranzistorov. Ako to počítače robia, že nás porazia v šachu, šoférujú autá, ovládajú celé výrobné haly, tvoria umelecké diela v štýle známych… pokračuj
Pre život sú kľúčové dve veci: energia a informácia. Platí to už na úrovni buniek, no niečo podobné sa dá pozorovať aj v histórii ľudstva. Najväčší pokrok nastal vždy vtedy, keď sa zlepšila schopnosť ľudí pracovať s jedným z týchto zdrojov. Energia a informácia Objavenie… pokračuj
Postgraduálni študenti chémie na McMasterovej univerzite v Hamiltone v kanadskom Ontáriu pod vedením profesorky chémie a chemickej biológie Kalai Saravanamuttuovej publikovali v časopise Nature Communications novú formu výpočtovej techniky, ktorá využíva mäkký polymérny materiál premieňajúci sa z kvapaliny na gél v reakcii na svetlo. Vedci… pokračuj
