Roháče, naše najväčšie chrobáky, sme donedávna v okolitých lesoch mohli pozorovať pravidelne, v súčasnosti patria medzi vzácne druhy. Roháč veľký (Lucanus cervus) patrí medzi naše najväčšie druhy chrobákov. Vyniká veľkým robustným telom a impozantným vzhľadom, pričom dospelý jedinec môže dosiahnuť dĺžku takmer 90 mm. Ohrozený druh Ešte… pokračuj
Vedcom sa vôbec prvýkrát podarilo načúvať zvukom v najväčších hĺbkach svetových oceánov. Prekvapili sa, keď v hĺbke takmer 11 kilometrov počuli veľké množstvo prirodzených, ale aj ľuďmi spôsobených zvukov. V hlbočine známej pod názvom Challenger, ktorá je súčasťou Mariánskej priekopy, nachádzajúcej sa blízko Mikronézie, zaznamenával titánom obalený… pokračuj
Poznávaním života v praveku sa venuje paleontológia. Už viac ako dve storočia paleontológovia usilovne získavajú poznatky o vyhynutých organizmoch. Mnohé informácie sú však menej dostupné, pretože sa nachádzajú v samom vnútri skamenelín. Ako sa k nim teda dostať? Venované prof. Zdeňkovi V. Špinarovi Pred stomi rokmi… pokračuj
Každý rastlinný a živočíšny druh má jedinečnú výbavu, ktorou sa odlišuje od ostatných. Život vysokohorských rastlín je krásny, zároveň neobyčajne ťažký, pôsobivý, no súčasne aj krutý. Farebná rozmanitosť kvetenstva Škodlivá ultrafialová zložka slnečného svetla vedno s nadmerným kolísaním teploty a ďalšími limitujúcimi faktormi pri mnohých rastlinných druhoch… pokračuj
Slovensko môže postihnúť obrovská ekologická katastrofa – najväčšej studnici pitnej vody v strednej Európe hrozí kontaminácia jedovatými látkami. O toxickej skládke v bratislavskej Vrakuni sme sa porozprávali s Ing. Milanom Šindlerom, bývalým predsedom Dozornej rady Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Ako vznikla skládka vo Vrakuni? V lete 1966 začali voziť v zaliatych… pokračuj
Rozvoj modernej civilizácie ohrozuje životné prostredie aj populácie ľudí žijúcich v amazonskom pralese už stovky rokov bez kontaktu s okolitým svetom. Oblasť Rupununi v južnej Guyane je domovom kmeňov Makushi, Wapishana a Wai Wai – tradičných lesných obyvateľov pestujúcich maniok jedlý a loviacich lesné zvieratá. Ich domovina však musí v poslednom… pokračuj
Juhokórejskí vedci skúmajúci v Antarktíde chaluhy subantarktické (Stercorarius antarcticus) zistili, že tieto vtáky žijúce ďaleko od civilizácie si zapamätajú človeka, ktorý v ich hniezdach meral vajcia a mláďatá. Nikoho neprekvapí, že vtáky ako vrany, straky či drozdy dokážu rozoznať individuálnych ľudí, keďže medzi nimi žijú. Zaujímavé však… pokračuj
Podľa štúdie Spoločného výskumného centra Európskej únie (JRC) nárast celosvetových teplôt o dva stupne výrazne zvýši výskyt povodní a sucha v mnohých oblastiach Európy, Írska aj Veľkej Británie. Tieto extrémy by sa mali zintenzívniť hlavne v Španielsku, Grécku, Francúzsku, Írsku a Albánsku. Predpovedané klimatické zmeny budú mať výrazný vplyv na… pokračuj
Paleontológ Valentin Fisher z Oxfordskej univerzity uviedol, že vyhynutie ichtyosaurov – morských plazov bolo dlho veľkou záhadou. Analýza fosílií ukázala, že klimatické zmeny spečatili ich osud. Tieto delfínom podobné zvieratá vyhynuli približne 30 miliónov rokov pred tým, než na konci kriedy (pred 65 miliónmi rokov) vyhynuli… pokračuj
Napriek rôznym klimatickým odchýlkam sa marec ešte vždy považuje za prvý jarný mesiac. Počas neho sa nedočkavé kvety tlačia spod zeme, aby priniesli hmyzu prvú potravu a ľuďom potešenie. Ani si to možno neuvedomujeme, koľko rôznorodých farieb na nás vyťahuje kvetena a akú pozoruhodnú skupinu… pokračuj
