Ako deti sme sa vozili na kolotočoch. V ďalekej budúcnosti budú ľudia možno na jednom bývať. Súčasťou futuristických filmov sú často obrovské rotujúce vesmírne stanice, v angličtine nazývané aj O’Neill cylinder. Tento koncept prvýkrát predstavil americký astrofyzik Gerard Kitchen O’Neill (1927 – 1992) v roku… pokračuj
Vesmír sa skladá z bežnej hmoty, ktorej viac-menej rozumieme, z tmavej hmoty, o ktorej niečo aspoň tušíme, a z tmavej energie, o ktorej nevieme takmer nič. Pričom práve tmavá energia je vo vesmíre zastúpená najviac a má rozhodujúci vplyv na rýchlosť jeho rozpínania sa –… pokračuj
Viac ako 1,5 miliardy kilometrov k najväčšiemu mesiacu Saturnu Titan sa zdá byť na pristátie kozmickej lode predsa len priveľká vzdialenosť. Podľa odborníkov by však správny druh pohonného systému mohol dopraviť raketu na Titan za približne dva až dva a pol roka. Umožniť by to… pokračuj
Experiment na Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS podporil hypotézu o prirodzenom šírení mikróbov medzi planétami. Otvorený kozmický priestor mimo planét všeobecne vnímame ako nezlučiteľný so životom. Nečudo, vládnu v ňom pre nás smrtonosné podmienky. Takmer vákuum, značné výkyvy teploty, silné žiarenia zo Slnka či vzdialenejších vesmírnych… pokračuj
Spoločnosť SpaceX, ktorú založil Elon Musk, dosiahla ďalší významný míľnik – ako prvá súkromná spoločnosť uskutočnila let s ľudskou posádkou na Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS. Astronautov Roberta Behnkena a Douglasa Hurleyho vyniesla 30. mája na obežnú dráhu v module Crew Dragon nosná raketa Falcon 9.… pokračuj
SPACE::LAB je priestor v Košiciach, kde je možné venovať sa vesmírnemu výskumu a kozmickému inžinierstvu. Jedna z možností, ako sa môžete do SPACE::LAB-u dostať, sú pravidelné stretnutia SPACE::TALK. Pozostávajú z originálnych a interaktívnych prednášok, ktoré prinášajú lepšie porozumenie vesmíru v konkrétnej oblasti. Prednášajúcimi sú najlepší… pokračuj
Vyberme sa autom na cestu vesmírom. Športiakom budeme cestovať konštantnou rýchlosťou 200 kilometrov za hodinu. Obvod Zeme pozdĺž rovníka je 40-tisíc kilometrov. Keby sme postavili diaľnicu obopínajúcu Zem na úrovni rovníka, naším športiakom by sme jeden okruh prešli za 200 hodín. To je cesta trvajúca… pokračuj
Predstavte si, že by bol Jupiter ako najväčšia planéta našej slnečnej sústavy neviditeľný. Nezmizol by, stále by krúžil okolo Slnka, len by ho nebolo možné pozorovať. Napríklad by ho nahradila malá čierna diera. Došlo by k jeho odhaleniu alebo by to bolo pre neprítomnosť svetelného… pokračuj
Červený posun je v astrofyzike efekt spôsobený expanziou vesmíru – čím vzdialenejšia je galaxia, tým extrémnejší je jej červený posun. Poslaním pripravovanej misie Európskej vesmírnej agentúry (ESA) Euclid je merať tvary viac ako miliárd galaxií a presné červené posuny desiatok miliónov galaxií na viac ako… pokračuj
Našu slnečnú sústavu tvorí okrem jej hlavnej hviezdy aj niekoľko väčších telies – planét – vo vedľajších úlohách, ktoré okolo Slnka trpezlivo obiehajú už miliardy rokov. Hoci rozumieme tomu, aké procesy viedli v minulosti k ich usporiadaniu, jeho budúcnosť nepoznáme. Pohyb planét okolo Slnka popisujú… pokračuj
