V obývateľnom pásme pomerne blízkej hviezdy obieha planéta podobná Zemi, na diaľku by mohla výskumníkom poslúžiť ako prírodné astrobiologické laboratórium. Od oznámenia objavu prvej planéty inej živej hviezdy, ktorá tak ako naše Slnko dlhodobo žiari vďaka termojadrovým reakciám v jej strede, prešlo už tridsať rokov.… pokračuj
Prvá generácia hviezd vo vesmíre mohla vytvoriť vodu už 100 až 200 miliónov rokov po veľkom tresku. Predtým boli známky vody pozorované asi 780 miliónov rokov po veľkom tresku. Výpočty však naznačujú, že táto základná podmienka života existovala oveľa skôr, ako si vedci mysleli. Všetky… pokračuj
Obrovské rádiové galaxie (GRG) patria k najväčším známym štruktúram vo vesmíre, napriek tomu býva ťažké nájsť ich. Juhoafrickým astronómom sa nedávno podarilo objaviť exemplár merajúci viac ako tri milióny svetelných rokov vrátane prúdov horúcej plazmy, ktoré vypúšťa do priestoru. Nielenže je viac než tridsaťkrát väčšia… pokračuj
V atmosfére obrej exoplanéty vzdialenej 520 svetelných rokov od Zeme sa vyskytujú extrémne prúdenia vzduchu, ktoré mnohonásobne prekračujú rýchlosť šírenia zvuku. K astrobiologicky najdôležitejším poznatkom patria údaje o pomeroch na povrchu exoplanét a tesne nad ním. Žiaľ, ani tá najmodernejšia pozorovacia technológia a metodika zatiaľ… pokračuj
K najpozoruhodnejším misiám NASA patrí medziplanetárna sonda OSIRIS-REx. Vzorka povrchového materiálu, ktorý dopravila na Zem z blízkozemského asteroidu Bennu, obsahuje zlúčeniny kľúčové pre biológiu. Názov sondy je skratkou z Origins, Spectral Interpretation, Resource Identification, and Security – Regolith Explorer, voľne preložené ako odkrývanie počiatkov našej… pokračuj
Vedci zachytili v magnetosfére asi 160-tisíc kilometrov od Zeme výbuchy energie známe ako chórové vlny. Poruchy trvajúce zlomky sekundy, ktoré po zmene na zvuk znejú ako cvrlikanie alebo štebot vtákov, sa zvyčajne vyskytujú relatívne blízko Zeme. Ich objav v takejto vzdialenosti pomocou misie NASA Magnetospheric… pokračuj
Medzinárodný tím vedcov vrátane odborníkov z Astronomického ústavu SAV, v. v. i., objavil unikátnu hviezdu, ktorá pravdepodobne zničila svoj planetárny systém. Tím preskúmal asi 2 000 hviezd, ktoré majú okolo seba tzv. planetárnu hmlovinu, a jedna z nich – WeSb1 – vykazovala zvláštne a podozrivé… pokračuj
Analýzy dvoch meteoritov z Marsu, známych pod menami Black Beauty a Lafayette, poukazujú na existenciu dávnej kvapalnej vody na tejto planéte. Marťanské meteority sú úlomky hornín z tejto planéty, ktoré vymrštil do kozmického priestoru náraz asteroidu či jadra kométy na jej povrch. Dráhy ich napokon… pokračuj
Čas plynie pomalšie v oblastiach s vyššou gravitáciou ako tam, kde je gravitácia slabšia. Rozdiely v jednotlivých oblastiach vesmíru mohli dosiahnuť až miliardy rokov. Podľa novej teórie by tak vesmír nemal jednotný vek 13,8 miliardy rokov, ale rôzne oblasti by mali rôzny vek. Keďže v… pokračuj
Vedci analyzovali vodu zo vzoriek z lunárnej misie Apollo technikou trojitého izotopu kyslíka. Pri nej sa voda rozdeľuje postupným zahrievaním na rôzne väzbové fázy – voľne viazanú, pevne viazanú a zachytenú v mineráloch – a skúma sa jej izotopové zloženie. Zistili, že lunárna voda má… pokračuj
