Astronómovia vytvorili dosiaľ najlepší 3D pohľad na Prstencovú hmlovinu, zvyšok atmosféry zomierajúcej hviezdy podobnej Slnku. Tieto hmloviny sa nazývajú aj planetárne hmloviny, lebo pri objave prvých z nich v 18. storočí sa v ďalekohľadoch podobali na kotúčik práve objavenej planéty Urán. Napriek jej zdanlivo kruhovému… pokračuj
Astronómovia z Inštitútu pre vesmírne teleskopy v spolupráci s kolegom z Centra pre exoplanetárnu vedu Univerzity v St. Andrews a Európskeho južného observatória potvrdili existenciu osamelej čiernej diery. V roku 2022 členovia tímu opísali tmavý objekt pohybujúci sa súhvezdím Strelec a naznačili, že by to… pokračuj
Pozorovania asteroidu 2024 YR4 pomocou ďalekohľadu Very Large Telescope (VLT) na Európskom južnom observatóriu (ESO) v Čile a ďalších ďalekohľadov na celom svete takmer vylúčili zrážku tohto telesa s našou planétou. Asteroid počas posledných niekoľkých mesiacov podrobne sledovali, pretože pravdepodobnosť jeho dopadu na Zem v… pokračuj
Podľa vedcov Urán vyžaruje viac energie, ako získava zo Slnka. Sonda Voyager 2 v roku 1986 nezaznamenala na planéte nijaký výrazný prebytok tepla, čím sa zdal byť Urán medzi obrami našej Slnečnej sústavy jedinečný. Nové pozorovania však odhalili, že v skutočnosti vyžaruje viac energie, ako… pokračuj
Astronauti strácajú počas pobytu vo vesmíre kostnú hmotu aj jej hustotu. V priemere každý mesiac stratia 1 % hustoty kostí, počas niekoľkomesačnej misie teda môžu zaznamenať úbytok kostí v hodnote desiatok rokov. Cvičenie môže tento problém zmierniť, ale nemôže ho úplne vyriešiť. V novej štúdii… pokračuj
Vedci zrejme vyriešili desaťročia trvajúcu záhadu nekonečnej explózie röntgenového žiarenia okolo pozostatkov mŕtvej hviezdy: žiarenie pochádza z horúcich trosiek po zániku obrovskej planéty. Objav vychádza z pozorovaní hmloviny Helix, ktorá sa nachádza 650 svetelných rokov od Zeme. Prúd žiarenia zostal konštantný počas najmenej 20 rokov.… pokračuj
Zo seizmických meraní vyplynula možnosť rezervoárov kvapalnej vody v kôre červenej planéty, čo podporujú aj laboratórne experimenty. Súhrnné poznatky z výskumu Marsu povrchovými aj orbitálnymi sondami dosiaľ neposkytli dôkazy či aspoň indície o povrchovom živote. Vysvetľuje sa to predovšetkým mimoriadne drsnou tamojšou klímou, v ktorej… pokračuj
V obývateľnom pásme pomerne blízkej hviezdy obieha planéta podobná Zemi, na diaľku by mohla výskumníkom poslúžiť ako prírodné astrobiologické laboratórium. Od oznámenia objavu prvej planéty inej živej hviezdy, ktorá tak ako naše Slnko dlhodobo žiari vďaka termojadrovým reakciám v jej strede, prešlo už tridsať rokov.… pokračuj
Prvá generácia hviezd vo vesmíre mohla vytvoriť vodu už 100 až 200 miliónov rokov po veľkom tresku. Predtým boli známky vody pozorované asi 780 miliónov rokov po veľkom tresku. Výpočty však naznačujú, že táto základná podmienka života existovala oveľa skôr, ako si vedci mysleli. Všetky… pokračuj
Obrovské rádiové galaxie (GRG) patria k najväčším známym štruktúram vo vesmíre, napriek tomu býva ťažké nájsť ich. Juhoafrickým astronómom sa nedávno podarilo objaviť exemplár merajúci viac ako tri milióny svetelných rokov vrátane prúdov horúcej plazmy, ktoré vypúšťa do priestoru. Nielenže je viac než tridsaťkrát väčšia… pokračuj
