Ambiciózny krok do vesmíru

Takmer bez akýchkoľvek okázalostí pripravila Čína ďalšiu misiu, ktorá znamená významný míľnik v čínskom vesmírnom programe. Má byť ďalším svedectvom rastúcich ambícií krajiny v oblasti planetárneho prieskumu. Misia nesie meno Tianwen-2 a jej plánovaný štart sa uskutočnil 28. mája 2025 z kozmodrómu Si-čchang pomocou nosnej… pokračuj

Príprava na búrku

Experimentálni fyzici zo SAV detegovali jednu z najsilnejších slnečných búrok tohto roku. Prvý júnový deň sa udiala silná geomagnetická búrka, ktorá vznikla v dôsledku erupcie na Slnku a následného výronu koronálnej hmoty smerujúceho k Zemi. Polárnu žiaru pozorovali v mnohých častiach sveta, dokonca aj v… pokračuj

Pulzar a jeho spoločník

Astronómovia objavili dvojhviezdny systém, v ktorom jedna z hviezd je pulzar a druhá je tvorená prevažne héliom. Pulzar sa neuveriteľne rýchlo otáča, ale na jednej šestine obežnej dráhy sú jeho emisie žiarenia blokované. Výskumníci objekt študovali od jeho objavu v roku 2020. Pulzary sú typom… pokračuj

Nový pohľad na hmlovinu

Astronómovia vytvorili dosiaľ najlepší 3D pohľad na Prstencovú hmlovinu, zvyšok atmosféry zomierajúcej hviezdy podobnej Slnku. Tieto hmloviny sa nazývajú aj planetárne hmloviny, lebo pri objave prvých z nich v 18. storočí sa v ďalekohľadoch podobali na kotúčik práve objavenej planéty Urán. Napriek jej zdanlivo kruhovému… pokračuj

Osamelá čierna diera

Astronómovia z Inštitútu pre vesmírne teleskopy v spolupráci s kolegom z Centra pre exoplanetárnu vedu Univerzity v St. Andrews a Európskeho južného observatória potvrdili existenciu osamelej čiernej diery. V roku 2022 členovia tímu opísali tmavý objekt pohybujúci sa súhvezdím Strelec a naznačili, že by to… pokračuj

Zrážka sa nekoná

Pozorovania asteroidu 2024 YR4 pomocou ďalekohľadu Very Large Telescope (VLT) na Európskom južnom observatóriu (ESO) v Čile a ďalších ďalekohľadov na celom svete takmer vylúčili zrážku tohto telesa s našou planétou. Asteroid počas posledných niekoľkých mesiacov podrobne sledovali, pretože pravdepodobnosť jeho dopadu na Zem v… pokračuj

Urán a jeho teplo

Podľa vedcov Urán vyžaruje viac energie, ako získava zo Slnka. Sonda Voyager 2 v roku 1986 nezaznamenala na planéte nijaký výrazný prebytok tepla, čím sa zdal byť Urán medzi obrami našej Slnečnej sústavy jedinečný. Nové pozorovania však odhalili, že v skutočnosti vyžaruje viac energie, ako… pokračuj

Bez gravitácie miznú kosti

Astronauti strácajú počas pobytu vo vesmíre kostnú hmotu aj jej hustotu. V priemere každý mesiac stratia 1 % hustoty kostí, počas niekoľkomesačnej misie teda môžu zaznamenať úbytok kostí v hodnote desiatok rokov. Cvičenie môže tento problém zmierniť, ale nemôže ho úplne vyriešiť. V novej štúdii… pokračuj

Röntgenová apokalypsa

Vedci zrejme vyriešili desaťročia trvajúcu záhadu nekonečnej explózie röntgenového žiarenia okolo pozostatkov mŕtvej hviezdy: žiarenie pochádza z horúcich trosiek po zániku obrovskej planéty. Objav vychádza z pozorovaní hmloviny Helix, ktorá sa nachádza 650 svetelných rokov od Zeme. Prúd žiarenia zostal konštantný počas najmenej 20 rokov.… pokračuj

Skrytý život pod povrchom

Zo seizmických meraní vyplynula možnosť rezervoárov kvapalnej vody v kôre červenej planéty, čo podporujú aj laboratórne experimenty. Súhrnné poznatky z výskumu Marsu povrchovými aj orbitálnymi sondami dosiaľ neposkytli dôkazy či aspoň indície o povrchovom živote. Vysvetľuje sa to predovšetkým mimoriadne drsnou tamojšou klímou, v ktorej… pokračuj