Na prelome 19. a 20. storočia pôsobila na Harvardovom univerzitnom observatóriu skupina žien, ktoré významne rozšírili naše poznatky v astronómii a stáli pri vzniku modernej astrofyziky. Devätnáste storočie prispelo ľudstvu viacerými objavmi a niektoré z nich posunuli vpred aj astronómiu. Boli nimi najmä objav spektroskopie… pokračuj
Množia sa plány sondy, ktorá by pri mesiaci Enceladus či na ňom pátrala po živote. Saturnov mesiac Enceladus je po Marse a Jupiterovom mesiaci Európa v našej slnečnej sústave trojkou rebríčka astrobiologickej dôležitosti. Na všetkých troch týchto telesách veľmi pravdepodobne existuje kvapalná voda. Na Marse… pokračuj
Jednu z najväčších prekážok efektívnejšieho využívania slnečnej energie na výrobu elektriny pozná azda každý: Slnko na Zemi v noci nesvieti. Výskumníci hľadajú spôsoby, ako túto nevýhodu kompenzovať, lebo odstrániť ju nemožno. Našťastie existuje miesto, kde Slnko svieti stále – obežná dráha. Európska vesmírna agentúra (ESA)… pokračuj
Od predstavy našich predkov, že Zem je všetko, čo existuje, sa so zlepšujúcimi metódami poznávania posúvali hranice vesmíru na koniec našej Slnečnej sústavy, našej Galaxie až po súčasne známy pozorovateľný vesmír. Takýto obrovský vesmír by mal byť plný života. Zdá sa však prázdny. Kde sú… pokračuj
Od malička ich tak fascinoval vesmír, až sa v dospelosti rozhodli založiť o ňom podcast. Matúš Toderiška a Marián Psár sa od februára tohto roku každý týždeň vracajú do éteru Živé.sk so zaujímavosťami z pozorovateľného vesmíru a priľahlého okolia. Prapočiatky ich vysielania siahajú do pandemickej… pokračuj
S trochou zjednodušenia to bolo ako trafiť hrášok zrnkom peľu na vzdialenosť 550 kilometrov. S tým, že ten hrášok popritom letí okolo Slnka a zároveň ešte obieha okolo svojho dvojčaťa. Úspešný zásah planétky Dimorfos sondou misie DART je medzníkom v budovaní obrany Zeme pred vesmírnymi… pokračuj
Astronómovia pomocou Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba (JWST) objavili oxid uhličitý (CO2) v atmosfére planéty veľkosti Saturna vzdialenej 700 svetelných rokov. Ide o prvý jednoznačný objav tohto plynu na planéte mimo našej slnečnej sústavy. Keď sa planéta dostane pred svoju hviezdu, časť svetla hviezdy prejde cez… pokračuj
Fyzik Dominik Kraus s kolegami z Univerzity v Rostocku v Nemecku zistili, že keď sa polyetyléntereftalát alebo PET stlačí na približne miliónnásobok zemského atmosférického tlaku a zahreje na tisíce stupňov Celzia, vytvorí nanodiamanty. Planéty patriace do kategórie ľadových obrov, ako sú Neptún a Urán, majú… pokračuj
Nový detektor, uložený v hĺbke 1 500 metrov pod zemou, má 50-krát vyššiu citlivosť než doterajšie prístroje. O tom, že vo vesmíre existuje akási zatiaľ neidentifikovateľná hmota, po prvý raz referoval už v roku 1933 astronóm Fritz Zwicky, ktorý zistil nezrovnalosti pri štúdiu rotácie galaxií.… pokračuj
Rýchlo rotujúca neutrónová hviezda južne od súhvezdia Lev je najmasívnejšou hviezdou svojho druhu, akú sme doteraz videli. Zrútená hviezda s názvom PSR J0952-0607 má hmotnosť približne 2,35-násobku Slnka. Je to najťažšia dobre zmeraná neutrónová hviezda, aká sa doteraz našla, tvrdí astrofyzik Roger Romani zo Stanfordovej… pokračuj
