Ničivá planetárna hmlovina

Medzinárodný tím vedcov vrátane odborníkov z Astronomického ústavu SAV, v. v. i., objavil unikátnu hviezdu, ktorá pravdepodobne zničila svoj planetárny systém. Tím preskúmal asi 2 000 hviezd, ktoré majú okolo seba tzv. planetárnu hmlovinu, a jedna z nich – WeSb1 – vykazovala zvláštne a podozrivé… pokračuj

Padajúce svedectvá

Analýzy dvoch meteoritov z Marsu, známych pod menami Black Beauty a Lafayette, poukazujú na existenciu dávnej kvapalnej vody na tejto planéte. Marťanské meteority sú úlomky hornín z tejto planéty, ktoré vymrštil do kozmického priestoru náraz asteroidu či jadra kométy na jej povrch. Dráhy ich napokon… pokračuj

Súmrak tmavej energie

Čas plynie pomalšie v oblastiach s vyššou gravitáciou ako tam, kde je gravitácia slabšia. Rozdiely v jednotlivých oblastiach vesmíru mohli dosiahnuť až miliardy rokov. Podľa novej teórie by tak vesmír nemal jednotný vek 13,8 miliardy rokov, ale rôzne oblasti by mali rôzny vek. Keďže v… pokračuj

Pôvod mesačnej vody

Vedci analyzovali vodu zo vzoriek z lunárnej misie Apollo technikou trojitého izotopu kyslíka. Pri nej sa voda rozdeľuje postupným zahrievaním na rôzne väzbové fázy – voľne viazanú, pevne viazanú a zachytenú v mineráloch – a skúma sa jej izotopové zloženie. Zistili, že lunárna voda má… pokračuj

Neistá konštanta

Unikátna trojitá snímka vzdialenej supernovy, ktorá vznikla vďaka efektu gravitačnej šošovky, poskytla astronómom možnosť zmerať súčasnú rýchlosť rozpínania sa vesmíru. Ukázalo sa, že je ešte vyššia, ako sa očakávalo. Astronómovia objavili vo vzdialenej kope galaxií trojitý obraz supernovy, ktorý im umožnil merať Hubblovu konštantu (mieru… pokračuj

Tmavá hmota v Zemi

Tmavá hmota je, ako napovedá jej názov, nepostrehnuteľná, pretože sa predpokladá, že ju tvorí slabo interagujúca častica. Vedci hľadajú nepriame dôkazy v kozmickom mikrovlnnom pozadí a rotácii galaxií, skúmajú hviezdy alebo ponúkajú konkurenčné teórie modifikovaním newtonovskej dynamiky a pod. Výskumníci z Virginia Tech skúmajú staré… pokračuj

Tanec čiernych dier

Podobne ako dvaja zápasníci suma krúžia okolo seba aj dve superhmotné čierne diery v dosiaľ najtesnejšom pozorovanom páre. Pohybujú sa vo vzdialenosti len asi 300 svetelných rokov od seba a boli objavené pomocou Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu (HST) a Röntgenového observatória Chandra. Čierne diery sú hlboko… pokračuj

Za hviezdnym prachom

Tento rok uplynulo 25 rokov, čo začiatkom roku 1999 odštartovala z mysu Canaveral raketa s robotickou vesmírnou sondou. Jej primárnym cieľom bolo získať vzorky kozmického prachu z komy kométy Wild 2. Tento úspešný projekt americkej vesmírnej agentúry NASA pod názvom Stardust patrí v histórii k… pokračuj

Parný svet

Astronómovia objavili exoplanétu s atmosférou plnou molekúl horúcej vody. Parný svet GJ 9827d obieha okolo hviezdy vzdialenej od nás asi 100 svetelných rokov. S dvojnásobnou veľkosťou a trojnásobnou hmotnosťou Zeme ide o typ planéty nazývaný subneptún. Takéto svety sú v našej Galaxii najbežnejšie, hoci naša… pokračuj

Priveľká čierna diera

Kvazary – žiarivé galaktické jadrá – vďačia za svoj jas teplu, ktoré vzniká pri vírení plynu okolo veľkej čiernej diery. Hmotnosť čiernej diery, ktorá poháňa kvazar ULAS J1120+0641 vzdialený 13 miliárd svetelných rokov od Zeme, tvorí polovicu hmotnosti všetkých hviezd hostiteľskej galaxie, čo je rekord.… pokračuj