Misia Európskej vesmírnej agentúry (ESA) s názvom Gaia uverejnila v júni svoj tretí súbor dát s novými a vylepšenými informáciami o 1,8 miliardy hviezd Mliečnej cesty. Tie po prvý raz zahŕňajú aj milióny hviezdnych spektier. Vďaka satelitu Gaia od jeho štartu v roku 2013 získali… pokračuj
Sedimenty marťanského krátera Gale obsahujú viac organického uhlíka ako povrch púští na Zemi, kde síce niet veľa života, ale predsa tam je. Vo výskume povrchu Marsu v poslednom čase pútajú pozornosť najmä najnovšie americké robotické výskumné vozidlo rover Perseverance (Vytrvalosť) s vrtuľníkom Ingenuity (Dôvtip, Vynaliezavosť)… pokračuj
Cez vesmír hľadíme na seba je názov aktuálnej výstavy v Galérii Slovenského rozhlasu, ktorá ponúka päť rôznych umeleckých prístupov k širokej téme – vesmír. Autorské cykly Táne Hojčovej, Stana Filka, Svetozára Ilavského, Rudolfa Sikoru a Jána Zoričáka vybral do svojej kurátorskej koncepcie šéfkurátor galérie Ivan… pokračuj
Počas vesmírnych letov trvajúcich šesť mesiacov alebo dlhšie môže u astronautov dôjsť k významnému úbytku kostnej hmoty. Kosti sú živý orgán. Sú aktívne a neustále sa prestavujú, objasňuje Leigh Gabelová, kineziologička na Univerzite v Calgary v Kanade. Bez gravitácie však strácajú pevnosť. L. Gabelová a… pokračuj
Niekoľko tisíc svetelných rokov od Zeme sa Mliečnou cestou potuluje záhadný objekt. Podľa vedcov ide buď o nezvyčajne ľahkú čiernu dieru, alebo nezvyčajne ťažkú neutrónovú hviezdu. V našej Galaxii je približne miliarda neutrónových hviezd a 100 miliónov čiernych dier s hviezdnou hmotnosťou. Jediný spôsob, ako… pokračuj
Astronómovia nedávno objavili tretí mesiac obiehajúci okolo asteroidu 130 Elektra, čo prelomilo rekord v počte mesiacov jedného asteroidu. Objav prvého štvorasteroidu vyvoláva otázku, koľko mesiacov môže mať asteroid a odkiaľ tieto mesiace pochádzajú. Anthony Berdeu z Thajského národného astronomického výskumného ústavu spoločne s kolegami hľadali… pokračuj
Veľké teleskopy sa často prirovnávajú k strojom času, pretože v kozmickom meradle platí, že čím ďalej dovidíte, tým dávnejšiu minulosť pozorujete. Vesmírny teleskop Jamesa Webba zájde ešte ďalej. Ak pôjde všetko, ako má, vedci sa dostanú doslova na dohľad k počiatku samotného času. Teleskop Jamesa… pokračuj
Na výskume vesmíru sa podieľa množstvo krajín. Pioniermi tohto výskumu boli USA a Rusko, predtým Sovietsky zväz. K nim sa postupne pripájajú ďalšie štáty. Svoj vlastný vesmírny program intenzívne rozvíja aj India. Národná indická komisia pre výskum vesmíru (INCOSPAR) bola založená už v roku 1962,… pokračuj
Štúdium polarizácie vesmírneho röntgenového žiarenia môže priniesť mimoriadne významné poznatky o tom, ako náš vesmír funguje. Svetlo je elektromagnetické vlnenie vibrujúce vo všetkých smeroch. Polarizované svetlo je viac organizované a jeho vibrácie sú – v dokonalom prípade – len v jednej rovine. Svetlo sa polarizuje… pokračuj
Novovzniknutá hviezda preletela okolo inej mladej hviezdy a zapríčinila kozmické vzplanutie, ktoré sa začalo takmer pred sto rokmi a trvá doteraz. V roku 1936 začala na našej oblohe vybuchovať slabá hviezda v súhvezdí Orión. Pred vzplanutím ju dokázali zachytiť iba veľké ďalekohľady, po ňom bola… pokračuj
