S čoraz častejšími letmi do vesmíru vzniká potreba zaoberať sa odpadom, ktorý v tomto priestore človek zanecháva. O slovenskej iniciatíve Space scAvengers a jej prístupe k riešeniu narastajúceho problému vesmírneho odpadu, ale aj servisu na obežných dráhach Zeme, sme sa rozprávali s generálnym riaditeľom spoločnosti… pokračuj
K trom krajinám sveta disponujúcim v súčasnosti technikou na vyslanie ľudskej posádky do vesmíru sa možno čoskoro pridá štvrtá: India. Za štartovací dátum dobýjania vesmíru človekom sa považuje 4. október 1957, deň vypustenia Sputnika 1, prvej umelej družice Zeme. Ďalšími úspechmi boli vyslanie prvého kozmonauta… pokračuj
Space Shuttle, známy aj ako Space Transportation System (STS), je jedným z najznámejších programov amerického vesmírneho strediska NASA. Často sa stretávame s jeho detailnou históriou od vývojového programu, rozvoja, realizácie až po samotné misie. Zameriavame sa na pokroky a míľniky dosiahnuté vo vesmíre, ale zabúdame… pokračuj
Hosťom májovej Vedy v CENTRE bude Jiří Šilha z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave, ktorý bude hovoriť o letoch do vesmíru, výzvach, ale aj o ich možných rizikách. Vesmírny výskum rýchlo napreduje aj vďake snahe nájsť nové zdroje a oblasti pre ľudský život.… pokračuj
Americká vesmírna agentúra NASA vyvíja na báze jadrovej štiepnej reakcie alternatívny, až štyrikrát účinnejší druh raketového pohonu. V roku 1957, v ktorom na obežnú dráhu okolo Zeme vypustili prvú umelú družicu – ruský Sputnik, sa začala kozmická éra ľudstva. Začali sa preteky o symbolické prvenstvá… pokračuj
Počas vesmírnych letov trvajúcich šesť mesiacov alebo dlhšie môže u astronautov dôjsť k významnému úbytku kostnej hmoty. Kosti sú živý orgán. Sú aktívne a neustále sa prestavujú, objasňuje Leigh Gabelová, kineziologička na Univerzite v Calgary v Kanade. Bez gravitácie však strácajú pevnosť. L. Gabelová a… pokračuj
Hlavným cieľom nového programu NASA Artemis je nájsť a naštartovať zdroje elektrickej energie pre budúce vesmírne základne – kompaktné jadrové reaktory. Za hlavnú zlomovú udalosť výskumu vesmíru sa považuje americký program Apollo, ktorého hlavným cieľom bolo vyslanie astronautov na Mesiac a ich bezpečný návrat na… pokračuj
Cestovať do vesmíru je náročné. Dôvod je jednoduchý – na ceste chýbajú čerpacie stanice. Aby ste úspešne opustili gravitačné pole Zeme, alebo sa aspoň udržali na orbite, musíte dosiahnuť rýchlosť desaťtisícov kilometrov za hodinu. Takéto niečo by bolo náročné pre bežné dopravné prostriedky, keďže ich… pokračuj
Artemis je v gréckej mytológii bohyňa lovu, lesa, zrodenia, Mesiaca a ochrankyňa žien a detí. Jej meno ponesie aj nový americký vesmírny program. Čas letí veľmi rýchlo aj v oblasti výskumu vesmíru a vesmírnych misií s astronautmi na palube vesmírnych lodí. Hoci okolo nás krúži… pokračuj
Na výskume vesmíru sa podieľa množstvo krajín. Pioniermi tohto výskumu boli USA a Rusko, predtým Sovietsky zväz. K nim sa postupne pripájajú ďalšie štáty. Svoj vlastný vesmírny program intenzívne rozvíja aj India. Národná indická komisia pre výskum vesmíru (INCOSPAR) bola založená už v roku 1962,… pokračuj
