Evolučné zmeny veľkosti stavovcov majú len niekoľko pravidiel. Jedným je Copovo pravidlo (Edward Cope, 1840 – 1897; hoci je pravidlo pomenované po tomto paleontológovi, prvý ho sformuloval Charles Depéret, 1854 – 1929), ktoré vyjadruje proces, počas ktorého bylinožravce zväčšujú veľkosť tela v rámci populácie v… pokračuj
Charakter krajiny, ktorú vymodelovala rieka, možno vystihnúť aj autentickými umeleckými dielami. Jedinečným príkladom zdokumentovania územia v okolí najväčšej slovenskej rieky sú maľby rakúskeho maliara Thomasa Endera zo začiatku 60. rokov 19. storočia. Mnohoraká tvárnosť a dynamika krajiny oslovujú človeka od nepamäti. Každá prírodná krajina je… pokračuj
Svetový prírodovedec zo Zemplína MUDr. Imrich Frivaldský sa preslávil ako svetoznámy prírodovedec, pokrokový bojovník a zástanca nových vedných odborov na území vtedajšej rakúsko-uhorskej monarchie. V zemplínskej obci Bačkov sa 6. februára 1799 narodil svetoznámy prírodovedec Imrich Frivaldský. Zemiansky rod Frivaldských pochádzal z Rajeckej Lesnej neďaleko… pokračuj
V tichých ľadových hĺbkach Kuiperovho pásu navštívila americká sonda New Horizons malé teleso oficiálne označené ako (486958) 2014 MU69 a neoficiálne prezývané Ultima Thule (čo znamená za známym svetom). Stalo sa tak v prvých hodinách Nového roku 2019, presne 1. 1. 2019 o 6:33 h… pokračuj
Pri pohľade na sever vidíme na oblohe Veľkú medvedicu a Malého medveďa. Nízko na východe žiari jasná hviezdu Arcturus, severnému obzoru dominuje hviezda Deneb zo súhvezdia Labute. Vo februári nás na oblohe istotne upútajú súhvezdia Orión a Býk nachádzajúce sa na juhozápade. Priamo nad južným… pokračuj
Hlavnou témou februárového čísla Quarku je rieka Váh. Charakter krajiny, ktorá pôsobením toku Váhu vznikla možno vystihnúť aj autentickými umeleckými dielami. Jedinečným príkladom zdokumentovania krajiny v okolí najväčšej slovenskej rieky sú krajinomaľby rakúskeho maliara Thomasa Endera zo začiatku 60. rokov 19. storočia. Tieto maľby sme porovnali so súčasným stavom v okolí… pokračuj
Test vám ukáže, ako pozorne ste čítali januárový Quark. Ak ste niečo prehliadli a neviete odpoveď, stačí sa vrátiť k článku, určite sa v ňom skrýva odpoveď. Správne odpovede si môžete overiť v tlačenej verzii magazínu Quark na strane 54. R
Po signáloch mimozemských civilizácií pátrame už vyše polstoročia. Márne. Máme si preto zúfať? Vonkoncom nie. Sotva sme začali. Mnohých taká situácia frustruje. Poznanie vesmíru sa neustále rozširuje. Pozorovacími prístrojmi sme prenikli do vzdialeností miliárd svetelných rokov v priestore a rovnaký počet rokov aj v čase,… pokračuj
Hoci je lyžovanie v súčasnosti azda najpopulárnejší zimný šport, máloktorý lyžiar sa zamýšľa nad tým, komu sa má poďakovať za vynález lyží. Vznik lyží s najväčšou pravdepodobnosťou spadá do obdobia mezolitu, strednej kamennej doby. Vtedy však prapredkovia lyží neslúžili na aktívne trávenie voľného času, ale… pokračuj
Cieľom vedy je zabaliť do čo najmenšieho počtu slov čo najviac vedomostí. Keďže viac-menej všetkému rozumieme na základe existencie atómov, vedomosť o ich jestvovaní je pre nás veľmi dôležitá. Odkiaľ ju máme? Atómy sú ako pixely na digitálnom obrázku. Z diaľky obrázok vyzerá súvislý, ale… pokračuj
