Jedovaté sliny dvojkrídlovcov

Dvojkrídlovce (Diptera) majú spoločný znak – len dve vyvinuté krídla. Na celom svete ich žije približne 122 000 druhov. Zaujmú typicky veľkou pohyblivosťou – neustále pobehujú po kvetoch a poletujú na slnečných lúkach. Ráno po východe slnka sa odrazu rozospievajú storakým bzukotom rôzne muchy, pestrice,… pokračuj

Tajomné a nenápadné chriaštele

Medzi obyvateľmi vodných plôch a priľahlých brehov nájdeme aj niektoré nenápadné druhy vodných vtákov, ktorých prítomnosť nám prezradí len ich hlasový prejav. Do tejto skupiny patria aj chriaštele. Močiare, rybníky a iné vodné plochy sú veľmi zaujímavým biotopom výskytu viacerých druhov rastlín a živočíchov. Kým… pokračuj

Ako vzniká rovnodennosť

Dvakrát za rok sa stane, že deň aj noc sú na celej zemeguli – s výnimkou južného a severného pólu – rovnako dlhé. Tento jav nazývame rovnodennosť. Jeho príčinou je nebeská mechanika pohybu Zeme okolo Slnka. Práve v tomto mesiaci, presnejšie 22. septembra o 22:02 h letného stredoeurópskeho času (LSEČ)… pokračuj

Astronomické kalendárium

Dňa 22. septembra o 22:02 h LSEČ nastáva jesenná rovnodennosť. Týmto dňom sa odštartuje astronomická jeseň na severnej pologuli. Slnko svieti kolmo na zemský rovník, čo zapríčiňuje takmer rovnakú dĺžku dňa a noci na celej planéte. Jesenná rovnodennosť je jeden z dvoch okamihov za rok,… pokračuj

Stredovek – základ vzdelanosti

Stredovek, nech si o ňom myslíme čokoľvek, je kolískou západného vzdelávacieho systému. Začiatok akademického roku je ideálny čas na rozhovor s historičkou Miriam Hlavačkovou o tom, akým spôsobom prebiehalo vzdelávanie v stredoveku, čím sa odlišovalo od terajšieho a čo mal stredoveký študent spoločné so súčasným.… pokračuj

Genetické tajomstvá civilizácií

Minojci z Kréty a Mykénčania z gréckej pevniny mali korene v egejskej oblasti, v ktorej žili, a v západnej Anatólii. Kanaánci sčasti doteraz žijú tam, kde za starozákonných čias. Predkami minojskej civilizácie na Kréte a v okolí boli miestni skorí farmári. Platí to aj o… pokračuj

Liečba svetlom

Tímu z Ústavu polymérov SAV sa podarilo vyvinúť nový, finančne nenáročný materiál, ktorý by mohol pomôcť v zdravotníctve, potravinárskom alebo farmaceutickom priemysle. Dá sa vyrábať spaľovaním nespotrebovaných potravín alebo iného organického odpadu. V súčasnosti sa inovatívny výskum zameriava predovšetkým na ešte vždy málo prebádaný nanosvet,… pokračuj

Patria rastliny do vyššej ligy?

Rastlinná ríša je oveľa zaujímavejšia, ako by sa nám zdalo. V máji 2016 bola vo vedeckom časopise Plant Physiology publikovaná správa, že rastliny sú schopné reagovať na dotyk. Okrem toho začínajú vedci akceptovať a modernými výskumnými metódami potvrdzovať skutočnosť, že rastliny medzi sebou komunikujú chemickou… pokračuj

Hviezda položená na váhy

Astronómovia použili Hubblov kozmický ďalekohľad (HST) na zopakovanie testu Einsteinovej všeobecnej teórie relativity. Zmerali hmotnosť bieleho trpaslíka, keď pozorovali, ako jeho gravitačné pole ohýba svetlo vzdialenej hviezdy v pozadí. Namerané údaje priniesli solídne určenie hmotnosti bieleho trpaslíka a umožnili nahliadnuť do štruktúry a zloženia vyhorenej… pokračuj

Čo nájdete v septembrovom Quarku

Hlavnou témou septembrového čísla Quarku je neuronálny systém rastlín. Vedci začínajú akceptovať a modernými výskumnými prostriedkami potvrdzovať skutočnosť, že rastliny medzi sebou komunikujú chemickou rečou. Majú aj vedomie, cítia niečo ako bolesť a môžu nami manipulovať? Rastliny sprevádza povesť nepohyblivých organizmov. Nič nevnímajú, nič necítia, akoby ani… pokračuj