Vedci môžu skúmať vnútorné zloženie vesmírnych telies aj štúdiom seizmických vĺn. Sonda InSight na Marse vďaka otrasom po náraze asteroidu pomohla zistiť štruktúru jadra tejto našej susednej planéty.
![](https://www.quark.sk/wp-content/uploads/2024/01/Vnutro-Marsu-226x300.jpg)
Sondu InSight (čo znamená po anglicky náhľad a je to aj skratka zo slov Interior Exploration using Seismic Investigations, Geodesy and Heat Transport) skonštruovali na štúdium marťanskej geológie a jedna z jej hlavných úloh bola využiť seizmológiu na porovnanie vnútra Marsu a iných skalnatých planét.
V poslednej chvíli
Sonda začala pracovať vo februári 2019 a v roku 2021 vedci informovali, že detegovali tekuté jadro obklopené skalnatým plášťom. Priemer jadra určili na 3 660 km. Tento výsledok bol prekvapivý. Prečo je priemer jadra väčší než polovica priemeru celej planéty (rovníkový priemer Marsu je 6 792 km)? Veľký objem jadra by znamenal, že jeho priemerná hustota by bola nízka, iba 6 g/cm3. Na porovnanie, hustota jadra Zeme je 8 g/cm3. Potrebovali by ste veľké množstvo ľahkých chemických prvkov, aby ste toto dosiahli, hovorí Amir Khan z ETH Zürich vo Švajčiarsku. Jadro sa sformovalo, keď bola naša Slnečná sústava mladá a bolo by veľmi náročné dostať všetky tieto ľahké prvky do jadra.
Vedci chceli získať viac seizmických údajov, lenže väčšina planetárnych otrasov bola príliš slabá a príliš blízko k seizmografu na to, aby takéto údaje zaznamenali. Navyše na slnečných paneloch InSightu sa zhromažďoval prach a panely postupne dodávali už len 27 % energie v porovnaní s čistými panelmi. Našťastie veľké otrasy počas 1 000. solu misie InSight 18. septembra 2021 a ďalšie, menšie, na Štedrý deň, ponúkli nádej na riešenie záhady. Len o niekoľko mesiacov nato strata napájania InSightu zabránila vyslať ďalšie seizmické údaje.
Menšie a hustejšie
![](https://www.quark.sk/wp-content/uploads/2024/01/InSight-300x169.jpg)
Dopad asteroidu v značnej vzdialenosti od sondy InSight v septembri 2021 vyvolal seizmické vlny, ktoré poskytli nové detaily o vnútre planéty. Po prvý raz dorazili seizmické vlny v správnom uhle a s dostatočnou energiou nato, aby odhalili predtým nerozpoznané vrstvy roztopenej magmy v spodnom plášti, ktorý obkolesuje roztavené kovové jadro Marsu.
Dve skupiny vedcov vzápätí začali nezávislý výskum rozvrstvenia plášťa Marsu. O svojich výsledkoch nedávno informovali v časopise Nature. Nové štúdie ukazujú, že kovové jadro má priemer iba 1 650 až 1 665 km. To zväčšuje priemernú hustotu na hodnotu 6,6 g/cm3 a zároveň redukuje neočakávane veľkú koncentráciu ľahkých prvkov. Tekutá vrstva v plášti izoluje jadro a bráni jeho ochladeniu. Bez pohybov spojených s ochladzovaním jadro nemôže generovať efekt dynama (magnetické pole). Dávne magnetické pole Marsu zaznamenané v kôre museli teda spôsobiť externé zdroje, napríklad energetické impakty.
Po Marse Mesiac
Veľká vec v týchto dvoch prácach je to, že sme okrem malých detailov rôznymi postupmi prišli k rovnakým záverom, odhaľuje A. Khan. Khanova skupina videla len jednu vrstvu roztavenej magmy na spodnej časti plášťa, zatiaľ čo skupina Henriho Samuela z francúzskej Paris Cité University videla dve vrstvy s tenkou hornou kašovitou vrstvou a spodnou úplne roztavenou. Rozlišovať tieto rozdiely môže byť dôležité pri pochopení podstaty marťanského dynama, ktoré zanechalo stopy magnetického poľa v starých horninách.
Na získanie väčšieho množstva údajov po skončení misie InSight by vedci na Marse potrebovali nový seizmograf. Takáto misia však zatiaľ nie je naplánovaná. NASA má kópiu seizmografu z InSightu nazývanú ForeSight, ktorá má letieť na odvrátenú stranu Mesiaca v roku 2025. Bude to vzrušujúce, pretože ForeSight by nám mohol povedať viac o malom tekutom jadre Mesiaca, hovorí A. Khan.
RNDr. Zdeněk Komárek