Dedíš, aj keď nechceš

Genetika je jednou z najdôležitejších teoretických vied z hľadiska popisu akejkoľvek živej sústavy. Sleduje variabilitu, rozdielnosť a prenos druhových a dedičných znakov medzi rodičmi a potomkami aj medzi potomkami navzájom. Otestujte sa, ako dobre poznáte dejiny i zákonitosti genetiky. Správne odpovede si môžete overiť v tlačenej verzii magazínu Quark na strane 54.

1. Zakladateľ genetiky Gregor Johann Mendel sa v roku 1850 prihlásil na učiteľské skúšky na univerzite vo Viedni. Celkovo však neuspel, pretože nezložil skúšky

a) z chémie

b) z matematiky

c) z prírodopisu

d) z paleontológie

2. Mendelovi okrem genetiky učaroval aj iný vedný odbor, pretože z jeho trinástich publikácií sa až deväť týka

a) paleontológie

b) anorganickej chémie

c) optiky

d) meteorológie

3. Na základe bádania a jeho vyhodnocovania sa Mendelovi podarilo objaviť všeobecné pravidlá dedičnosti znakov známe ako Mendelove zákony dedičnosti. Celkovo ide

a) o dva zákony

b) o tri zákony

c) o štyri zákony

d) o päť zákonov

4. Vždy pred samotným delením bunky sa musí skopírovať genetický materiál jadra. Proces zdvojenia DNA sa nazýva

a) replikácia

b) premenlivosť

c) dominantnosť

d) recesívnosť

5. Jednotlivé vlohy sú zapísané v génoch. Súbor všetkých génov organizmu sa nazýva

a) chromozóm

b) genotyp

c) RNA (ribonukleová kyselina)

d) rodokmeň

6. Genetická informácia je živočíchovi daná hneď na začiatku jeho vývoja a do jeho smrti

a) sa nemení

b) sa znásobuje

c) sa zoslabuje

d) závisí od prostredia

7. Nový jedinec nikdy nebude vernou kópiou rodičov, vždy sa nájdu rozdiely medzi otcom a synom, matkou a dcérou či medzi súrodencami navzájom. V genetike sa to nazýva

a) kombinovateľnosť

b) dedičnosť

c) štiepenie

d) premenlivosť

8. Genetická výbava od rodičov sa dedí

a) pri dcére v pomere 60 : 40 v prospech matky

b) pri synovi v pomere 60 : 40 v prospech otca

c) vždy v pomere 50 : 50

d) náhodne

9. Tesne pred oplodnením dochádza k deleniu buniek. Pri tomto delení môže prísť k chybnému presunu 21. chromozómu, takže vzniká zárodočná bunka, ktorá neobsahuje 46, ale 47 chromozómov. Toto chybné delenie je v drvivej väčšine prípadov príčinou

a) schizofrénie

b) cukrovky

c) Downovho syndrómu

d) slepoty

 

10. Farbosleposť (daltonizmus) je porucha farebného videnia ľudského oka. Dedičnosť sa viaže na chromozóm X, to znamená, že ak žena je nositeľka, je 50 % šanca, že synov bude mať farboslepých. V prípade, že muž je daltonik, synovia budú mať 50 % šancu, že budú farboslepí, dcéry budú zdravé. Najčastejším prípadom daltonizmu je neschopnosť rozlíšiť

a) červenú a zelenú farbu

b) žltú a zelenú farbu

c) čiernu a bielu farbu

d) ružovú a fialovú farbu

11. Za silné gény, ktoré sa tiahnu celou rodovou líniou, sa pokladajú pravorukosť, výrazné nosy, tenké pery, tmavé vlasy, kučeravé vlasy a tmavá pleť a oči. Ak je žena modrooká kučeravá bruneta a muž hnedooký blondiak, je predpoklad až 80 %, že ich dieťa bude mať

a) blond vlasy a modré oči

b) tmavé vlasy a hnedé oči

c) kučeravé blond vlasy a modré oči

d) kučeravé tmavé vlasy a hnedé oči

12. Ak chceme získať odrodu zemiakov, ktoré by boli odolné proti mrazu, odoberieme mrazuodolným baktériám úsek DNA, kde sa nachádzajú gény s touto schopnosťou, a včleníme ho do pôvodnej DNA zemiakov bez toho, aby sme ju poškodili. Tento proces sa nazýva

a) kríženie

b) genetická modifikácia

c) genetická hybridizácia

d) genetická sanácia

R

Foto Pixabay

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 04/2018.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

 

Komentáre