Gény, ozón a autizmus

Vo všeobecnosti sa vyskytuje viac ozónu v troposfére – v dýchacej zóne, vo vidieckych a v horských oblastiach ako v mestách.

Ľudia s vysokou genetickou variabilitou, ktorí sú vystavovaní vysokým hodnotám ozónu, majú vyššiu pravdepodobnosť výskytu autizmu, než by sa dalo očakávať jednoduchým sčítaním týchto dvoch rizikových faktorov. Uvádza to nová štúdia Pennsylvánskej univerzity, ktorá skúmala naraz účinky genetických zmien vrámci celého genómu aj environmentálnych faktorov ovplyvňujúcich výskyt autizmu. Ukázalo sa, že gény a životné prostredie spolupracujú, pričom táto spolupráca nečakane výrazne zvyšuje možnosť, že sa spomínaná choroba prejaví. Profesor Scott B. Selleck uviedol, že rovnako ako iné choroby, aj autizmus je veľmi zložitou diagnózou – sú zaň zodpovedné stovky, možno až tisíce génov, pričom až donedávna tieto gény skúmali oddelene od rizikových faktorov, ktorými na nás vplýva životné prostredie. Profesorka Heather Volková z Johns Hopkins Bloomberg School of Public Health uviedla, že v minulosti nebol ozón spájaný s rizikom autizmu. Táto štúdia teda ukázala, že keď do rovnice rizikových faktorov pridáme variácie genómu, môžeme natrafiť na skutočne nečakané hrozby.

JK, foto Vladimír Ješko

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 9/2017.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Komentáre