Od ílov po cunami

© Európska únia, 2015 / Zdroj: EC – Service Audiovisuel / foto Lieven Creemers

Keby nebolo takej prozaickej veci, ako sú íly, nemali by sme tehly, šálky, ale ani zubnú pastu. Stali sa celoživotnou láskou súčasného generálneho riaditeľa Spoločného výskumného centra Európskej únie Vladimíra Šuchu.

Je známe, že vašou vedeckou láskou boli íly. Čím vás zaujali? Čo je na nich také fascinujúce?
Svojich študentov na prednáškach som sa pýtal, čo by sa stalo, keby íly zmizli. Boli prekvapení, keď zistili, že by sa rozpadli šálky v kredenci, opadala by omietka v byte, rozpadol by sa aj samotný dom, keby bol postavený z tehál. Z kníh by sa zachovali len tie vytlačené na obyčajnom papieri, kriedový papier by nebol. Nemali by sme zubnú pastu, čistiace prostriedky, viaceré plasty či syntetické gumy. Mnoho vecí by nám chýbalo. Íly a ílovité materiály nás obklopujú, ani si to často neuvedomujeme, a nachádzajú sa naozaj všade. Hoci aj v obyčajnom blate v mláke. Využívame ich v stavebníctve, chemickom priemysle (plnidlá farieb, bieliace hlinky, katalyzátory…), na výrobu keramiky a porcelánu. Poľnohospodári podľa obsahu ílu posudzujú kvalitu a typ pôdy, aby vedeli, ako ju využiť. V oblasti životného prostredia íly tvoria suroviny chrániace životné prostredie, zneškodňujú toxické látky a bránia nežiaducim látkam šíriť sa v prostredí. Keďže tvoria zložku hornín, majú výpovednú hodnotu o ich pôvode a vzniku.

Aký majú význam pre geológa?
Íl funguje napríklad ako paleoteplomer. Skúsený geológ vie napríklad prečítať, či bol íl vystavený zvýšenej teplote. Tá je nevyhnutná, aby napríklad vzniklo ložisko ropy alebo plynu. Ak teplota nebola dosť vysoká, alebo ak bola príliš vysoká, nemá význam hľadať. Íly sú aj dobrým záznamníkom geochemických procesov. Podľa ich zloženia a vlastností vieme určiť podmienky vzniku mnohých hornín, ale tiež vyhľadávať ložiská.

Ako íly vznikajú?
Íly vznikajú zvetrávaním hornín, najmä tých s obsahom silikátov, lebo kremík je najdôležitejšou zložkou ílov. Ich typickou vlastnosťou je, že majú veľmi jemnú štruktúru. Tvoria základnú zložku usadených hornín a pôdy. Významným procesom vzniku ílov býva tiež pôsobenie horúcich roztokov na pôvodnú horninu a minerály, ktoré ich chemicky premenia a degradujú. Ložiská čistého ílu však vznikajú aj premenou sopečného popola, ktorý sa po tom, ako ho sopka vyvrhne, usadí vo vodnom prostredí a premení na íl. Zmiešaním s vodou sa stávajú íly plastickými, získavajú typické vlastnosti, pre ktoré našli také široké využitie – blato, hrnčiarska hlina, kaolín, plnidlá, izolácia atď. Svojou jemnou štruktúrou sa dajú považovať tiež za nanomateriály. O íloch hovoríme, ak hmota, ktorú tvoria, obsahuje aspoň 50 % častíc menších než 2 µm. Základné častice ílov však často majú nanometrové rozmery.

Íly i svoj výskum ste po nejakom čase opustili a stali ste sa manažérom inštitúcií súvisiacich s vedou. Nie je vám za vedou, skúmaním, smutno?

Na jesennom podujatí Noc výskumníkov 2017 v Bratislave pozýval Vladimír Šucha mladých vedcov a bádateľov, aby prišli pracovať a študovať do JRC.

Hoci som sa venoval naplno rôznym povinnostiam, naďalej som ešte viedol doktorandov, ktorých som nemohol nechať tak. Okrem toho, posledná vedecká publikácia s tematikou ílov, ktorej som spoluautorom, vyšla v minulom roku. V JRC sa dostávam do veľmi intenzívneho kontaktu s vedou – a naopak, moje portfólio vedeckého záujmu sa neustále rozširuje. Vzhľadom na to, že naša práca má referenčný význam, musím sa zaujímať o oveľa širší okruh vedeckých oblastí, než je iba geológia. Je to často veľmi vzrušujúce.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 03/2018.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Komentáre