Nové výskumy v Etiópii odhalili pozostatky dosiaľ neznámeho pravekého príbuzného ľudstva. Žil vedľa našich najstarších známych priamych predkov.
Odkiaľ sme sa vzali? V skratke: z Afriky. Naša evolučná línia sa tam podľa analýz DNA rozišla s líniou šimpanzov pred 7 až 9 miliónmi rokov. Na bližšom konci tohto rozpätia je prvý tvor Sahelanthropus tchadensis považovaný za súčasť línie k človeku. Približne jeden milión rokov po ňom prichádza druh Orrorin tugenensis. O ďalší milión rokov sa objavujú viaceré druhy rodu Ardipithecus. Ich spoločnými znakmi sú pohyb po dvoch nohách, ešte vždy častý pobyt na stromoch, výška len čosi nad jeden meter a malý objem mozgu blízky šimpanzom.
Väčšinový konsenzus
Pred asi štyrmi miliónmi rokov vstúpili na scénu zástupcovia rodu Australopithecus s najznámejšími druhmi Australopithecus africanus a Australopithecus afarensis. Z fosílneho záznamu však takmer všetci zmizli až do obdobia pred približne 2,9 až 3 miliónmi rokov s výnimkou druhu Australopithecus garhi, ktorý žil ešte pred približne 2,5 milióna rokov. Náš rod Homo sa veľkosťou postavy aj mozgu plne vyformoval až po tomto období, hoci najstaršia známa fosília priraďovaná rodu Homo objavená v Etiópii pochádza už spred približne 2,8 milióna rokov.
Väčšinový konsenzus býva neraz dosť povážlivý pojem. Veď (nielen) vo vede by malo platiť, že ten či tá, ktorí najlepšie vysvetľujú realitu, disponujú väčšinou jedného hlasu, nie? To sa ale neraz ukáže až po čase. Podľa aktuálneho väčšinového konsenzu v paleoantropológii sa rod Homo vyvinul z gracílnych australopitekov s jemnejšou stavbou kostry, zastúpených najmä spomenutým druhom A. afarensis. A nielen on – druhým ich evolučným potomkom by mal byť rod Paranthropus, do ktorého patrili australopitekovia s robustnou stavbou kostry. Ich zástupcovia žili popri rode Homo ešte v čase pred zhruba jedným miliónom rokov.
Vedcov však znepokojovala pomerne široká časová medzera medzi vymiznutím gracílnych australopitekov a zreteľným vznikom rodu Homo. Ojedinelé fosílie Homo datované do tejto medzery, ani existencia druhu A. garhi im nestačili. Potrebovali nové nálezy fosílií. A tie sa teraz konečne začínajú objavovať. Pritom vôbec neprekvapuje, že pochádzajú opäť z Etiópie.
Známe i neznáme
V časopise Nature to oznámil medzinárodný tím Kaye Reedovej z Arizonskej štátnej univerzity v Tempe v USA. V panve Lee Adoyta na severovýchode Etiópie, kde sa už predtým našli fosílie rodov Australopithecus a Homo, objavili 13 zubov. Dokladajú, že pred 2,6 až 2,8 milióna rokmi v tejto oblasti koexistovali známi i dosiaľ neznámi australopitekovia s najstaršími známymi zástupcami rodu Homo. Ide o ďalší cenný výsledok Výskumného projektu Ledi-Geraru, ktorý predtým priniesol objav spomenutej najstaršej známej fosílie (čeľuste) Homo, a rovnako rekordne starých kamenných nástrojov oldowanského typu. Novoobjavené zuby australopitekov určite nepatria druhu A. afarensis, čo len ďalej potvrdzuje, že od doby pred 2,95 milióna rokmi nemáme nijaké dôkazy jeho existencie.
Celý článok nájdete v časopise Quark 10/2025.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť sa