Veľmi stará lebka zo strednej Číny zvyšuje záhadnosť evolúcie Homo sapiens. A jeho predkovia, praľudia Homo erectus, boli v Číne až nečakane skoro po ich migrácii z Afriky. Kto boli teda skutočne naši najbližší príbuzní? Dvomi kľúčovými otázkami paleoantropológie sú vznik ľudského rodu Homo ako… pokračuj
Na základe pribúdajúcich archeologických nálezov vedci usudzujú, že princípy písma majú oveľa staršie korene, než sa pôvodne myslelo. Mohli si už praľudia prenášať informácie a zaznamenávať myšlienky a predstavy? Jednou z predností a konkurenčných výhod nášho druhu Homo sapiens (sapienti) a zrejme aj príbuzných ľudských druhov, prinajmenšom neandertálcov,… pokračuj
Kameňolom neďaleko marockého pobrežia Atlantického oceánu vydal nedávno zaujímavé tajomstvá. Našli sa v ňom fosílie, ktoré očividne patrili spoločnému predkovi sapientov, neandertálcov a denisovanov. Najstaršie známe fosílie priraďované nášmu druhu Homo sapiens (sapienti) majú viac ako 300-tisíc rokov. Našli sa v púštnej oblasti Džebel Irhúd približne… pokračuj
Nová analýza fosílií jedinca druhu Sahelanthropus tchadensis výrazne podporila teóriu o pohybe na dvoch nohách. Podľa výsledkov sa na dvoch nohách chodilo už na úsvite ľudskej evolučnej línie. Fosílie tvora Sahelanthropus tchadensis (doslova sahelský človek čadský) objavil v roku 2001 tím paleoantropológa Michela Bruneta z… pokračuj
Nové výskumy v Etiópii odhalili pozostatky dosiaľ neznámeho pravekého príbuzného ľudstva. Žil vedľa našich najstarších známych priamych predkov. Odkiaľ sme sa vzali? V skratke: z Afriky. Naša evolučná línia sa tam podľa analýz DNA rozišla s líniou šimpanzov pred 7 až 9 miliónmi rokov. Na bližšom konci tohto rozpätia je… pokračuj
Nové pozorovania troch druhov ľudoopov v ich prírodnom prostredí podporili názory sociobiológov o hlbokom evolučnom základe toho, čo voláme ľudskosť, a priblížili rôzne spôsoby dorozumievania sa medzi našimi evolučne príbuznými druhmi. Najbližší živočíšni príbuzní ľudského rodu Homo vrátane nášho druhu Homo sapiens sú dve skupiny… pokračuj
Kto boli denisovania a prečo doteraz nemajú vedecké meno? A aké prekvapenie priniesol rozbor DNA nájdenej fosílie? Sánka pračloveka zachytená v rybárskej sieti neďaleko Taiwanu výrazne obohatila poznatky o naďalej záhadných súčasníkoch neandertálcov a našich predkov sapientov. Pred viac ako poldruha desaťročím nálezy z jaskyne… pokračuj
Neandertálci a ich predkovia mali s nami spoločné nielen gény. Koexistencia našich predkov s inými ľudskými druhmi na Blízkom východe presahovala občasné styky. Génovú výmenu medzi nimi sprevádzala aj kultúrna výmena. Dekódovanie DNA a všeobecne genetické analýzy moderných i pravekých ľudí vyvolali v ostatnom čase… pokračuj
Náš druh Homo sapiens migroval z Afriky do Európy aj na Blízky východ. Genetický materiál z kostí príslušníkov dávnych stepných kultúr nedávno významne doplnil poznatky o pôvode európskeho obyvateľstva a šírení sa indoeurópskych jazykov. Nech už sa na súčasnú migráciu ľudí z iných oblastí na… pokračuj
Predĺžené detstvo, ktoré je typickým znakom ľudského vývoja, možno vznikalo už v dávnej minulosti. U jedného z prvých známych zástupcov rodu Homo sa v detstve vyvíjali zuby pomaly ako u človeka a až potom došlo k prudkému rastu ako pri šimpanzoch. Fosília približne 11-ročného jedinca… pokračuj
