Na stenách francúzskej jaskyne sa našli ryhy po prstoch z doby pred príchodom ľudí druhu Homo sapiens. Pôvodcami teda museli byť neandertálci. V závere staršej kamennej doby (paleolit) v Eurázii dominovali tri druhy z nášho ľudského rodu Homo. Najprv zhruba v jej západnej polovici ľudia druhu… pokračuj
Jaskyňa na severe Laosu vydala nové nálezy, ktoré umožňujú presnejšie datovanie a spoľahlivejšie zatriedenie príslušných jedincov. Odborný konsenzus o migrácii anatomicky moderných ľudí druhu Homo sapiens čiže sapientov, dominantných predkov súčasného ľudstva, z ich africkej kolísky (kde sa vyvinuli pred vyše 300-tisíc rokmi) do zvyšku… pokračuj
Najstaršie kamenné nástroje spájané s rodom Homo sa našli na nálezisku v Afrike. Ležali vedľa zubov tvorov z ľudskej línie, ktorí však nepatrili do rodu Homo, a vedľa zvieracích kostí, na ktorých sú stopy po týchto nástrojoch. Najstaršie fosílie pravých ľudí z rodu Homo, chodiacich… pokračuj
Fosílie najstaršieho známeho tvora na ľudskej evolučnej línii potvrdili návyk na väčšinový vzpriamený pohyb už pred siedmimi miliónmi rokov. Hlavných znakov ľudskosti je približne do tucta. Približne, lebo pri niektorých ešte vždy nie je definitívne, či na ne naozaj máme monopol. Nejasnosti pretrvávajú najmä pri… pokračuj
Nový výskum zdokumentoval viacnásobné a veľmi rýchle vystriedanie osídlení neandertálcami a sapientmi na jednej lokalite – bez dôkazov vzájomného ovplyvnenia. Pred nami, druhom človek rozumný, Homo sapiens, čiže sapientmi, obývali Európu a všeobecnejšie západnú Euráziu neandertálci druhu človek neandertálsky, Homo neanderthalensis. S neandertálcami vo východnej… pokračuj
Našiel sa druhý najstarší dôkaz odchodu príslušníka rodu Homo z Afriky. Očividne patril k inému druhu ako praľudia z najstaršej známej migrácie. Základný scenár evolúcie človeka, jadro aktuálneho odborného konsenzu v tejto sfére poznania, sa odvíja takto: Prví predstavitelia ľudského rodu Homo sa vyvinuli vo… pokračuj
Viackrát sme písali, ako analýzy DNA z fosílnych kostí objasňujú históriu našich najbližších pravekých predkov po ich migrácii z Afriky do Eurázie, kde sa miešali s inými druhmi praľudí. Paleoantropológia je však veda, ktorá má ešte vždy priveľa objektívnych medzier. Fosílny záznam je útržkový v… pokračuj
Spoznanie úplného genómu zo záveru staršej kamennej doby osvetľuje populačnú históriu nášho druhu Homo sapiens v Európe. Našou kolískou je Afrika. Niekde na jej východe alebo juhu sa pred asi tromi miliónmi rokov zrodil rod Homo. Po ďalšom milióne rokov sa jeho druhu, človeku vzpriamenému… pokračuj
Výskumy dokladajú zložité myslenie a plánovanie praľudí už pred migráciou z Afriky. Ľudská evolučná línia sa rozišla so šimpanzou pred 7 až 8 miliónmi rokov. V prvých dvoch-troch miliónoch rokov sa na ľudskej línii objavili tvory s nevýrazne ľudskými znakmi (Sahelanthropus tchadensis, Orrorin tugenensis, rod… pokračuj
Priamy predok človeka rozumného, človek vzpriamený, žil v Afrike skôr, ako sa myslelo. A popri ňom žili členovia dvoch rodov predľudí. Z jedného z nich sa zrejme vyvinul. Kolíska ľudstva (Cradle of Humankind) je 47-tisíchektárová chránená oblasť asi 50 kilometrov severozápadne od Johannesburgu v juhoafrickej… pokračuj
