Mnohé mesiace vo vonkajšej Slnečnej sústave pravdepodobne ukrývajú pod svojou ľadovou kôrou oceány. Zmeny v hrúbke ľadových škrupín môžu pritom spôsobiť, že voda v týchto podpovrchových oceánoch vrie.
Gravitácia planét stláča ich mesiace a generuje teplo. Množstvo tepla sa môže meniť, keďže v systémoch viacerých mesiacov sa mení aj ich obežná dráha. Vedci z Kalifornskej univerzity pomocou počítačových simulácií zisťovali, čo sa stane, keď sa toto teplo zvýši. V niektorých prípadoch by sa ľadová škrupina roztopila zospodu a tlak na oceán pod ňou by klesol. Na malých mesiacoch môže takto voda dosiahnuť trojný bod, kde koexistuje ľad, kvapalina aj para, a pri teplote okolo 0 °C by takto mohol studený oceán začať vrieť.
Plyny uvoľňované pri vrení oceánu môžu vytvárať trhliny v ľadovej škrupine a povrchové útvary viditeľné z vesmíru, ako na mesiaci Miranda planéty Urán. Ak je však ľad dostatočne hrubý, trhliny sa nemusia objaviť. To môže vysvetľovať geologický pokoj na Saturnovom mesiaci Mimas, o ktorom sa tiež predpokladá, že má podpovrchový oceán. Podľa výpočtov iba svety s priemerom menej ako 600 kilometrov môžu mať vriace oceány. Pri telesách s vyššou gravitáciou by napätie na ľadovom povrchu spôsobilo jeho prasknutie skôr, ako by oceán dosiahol svoj trojný bod.
Zo stránky ScienceNews spracovala Barbora Prikrylová
Viac takýchto článkov a exkluzívneho obsahu môžete získať vďaka predplatnému.
Máte predplatné?
Prihlásiť sa