Nová analýza fosílií jedinca druhu Sahelanthropus tchadensis výrazne podporila teóriu o pohybe na dvoch nohách. Podľa výsledkov sa na dvoch nohách chodilo už na úsvite ľudskej evolučnej línie.
Fosílie tvora Sahelanthropus tchadensis (doslova sahelský človek čadský) objavil v roku 2001 tím paleoantropológa Michela Bruneta z Univerzity v Poitiers vo Francúzsku v oblasti Toros Menalla púšte Džuráb na severe afrického Čadu. Objav bol oznámený v roku 2002. Išlo o čiastočnú lebku, síce takmer úplnú, ale zdeformovanú, úlomky čeľustí so zubami aj bez nich a jednotlivé zuby. Tvor okrem spomenutého vedeckého názvu dostal meno Toumaï, čo v jazyku miestneho kmeňa Daza značí nádej života (a dáva sa deťom narodeným tesne pred obdobím sucha. Objav bol cenný nielen tým, že v strednej a západnej Afrike sa čosi také nájde len zriedkavo, ale najmä datovaním do doby pred približne 6,7 až 7,2 milióna rokov. Ide o časovo najvzdialenejšie obdobie, z akého dosiaľ poznáme fosílie tvora na predpokladanej evolučnej línii vedúcej k človeku po jej rozchode s líniou našich najbližších príbuzných v živočíšnej ríši – šimpanzov (podľa rôznych genetických analýz pred 6 až 9 miliónmi rokov).
Uznávaná hypotéza, ale aj skepsa
K prvým nálezom neskôr pribudli niektoré kosti končatín, hoci sprvoti sa nezdalo, že patria k lebke. Obdobie, v ktorom žil Sahelanthropus tchadensis, doplnil objav tvora druhu Orrorin tugenensis v Keni, datovaného do doby pred približne 6,2 milióna rokov. Spoločne premosťujú dosiaľ len geneticky sondované neznámo a fosílie najstarších australopitekov spred viac ako 5 miliónov rokov, ktorých prevažná väčšina vedcov (no nie všetci) považujú za predľudí, teda bezprostredných predkov ľudského rodu Homo. Má to svoje opodstatnenie, keďže gracilní australopitekovia zmizli z evolučnej scény pred 3 až 2,6 milióna rokov, teda v období vzniku rodu Homo. Možno niektorí nejaký čas žili popri svojich potomkoch, prvých Homo. Naďalej je to však iba hypotéza, hoci uznávaná.
Na skepsu časti odbornej obce narazili tiež analýzy fosílií sahelanthropa. Pochybovalo sa aj o tom, či ho vôbec možno zaradiť na líniu ľudských predkov. Sporný bol najmä záver, že z detailov vzadu dole na lebke, tam, kde do nej vstupuje chrbtica, vyplýva vzpriamené držanie hlavy, podľa ktorého tento tvor už chodil na dvoch nohách. Hoci to podporili aj neskoršie analýzy fosílií končatín, najmä štúdia z roku 2022 o detailoch anatómie ľavej stehennej kosti a ľavej lakťovej kosti sahelanthropa, pochybnosti sa tým neskončili, lebo iné detaily na nich silne pripomínali šimpanzie kosti.
Vzpriamenosť pred nárastom mozgu
Spor sa však zrejme blíži ku koncu. Vyplýva to z novej štúdie v časopise Science Advances, ktorú uverejnila šestica paleoantropológov na čele so Scottom Williamsom z Newyorskej univerzity v USA. Opätovne preskúmali stehennú a lakťovú kosť spolu s ostatnými fosíliami sahelanthropa. Na stehennej kosti identifikovali tri znaky súvisiace s bedrovou oblasťou a funkciou kolena známych dvojnohých ľudských predkov. S. Williams s kolegami dôkladne preskúmali predmetné fosílne kosti, ich proporcie, veľkosť a celkový tvar v 3D. Výsledky porovnali so zodpovedajúcimi údajmi o pravekých tvoroch na ľudskej línii a ľudoopoch.
Celý článok nájdete v časopise Quark 2/2026.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť sa