Nevyužité zásoby jadrového odpadu by mohli byť užitočnejšie, ako sme si doteraz mysleli. Chemici Sussexskej univerzity totiž našli nové využitie pre odpadový produkt jadrovej energie – transformujú nevyužitú zásobu na všestrannú zlúčeninu, ktorá by sa mohla použiť na výrobu cenných komoditných chemikálií, ako aj na… pokračuj
Do polovice 20. storočia sa mykotoxínom nevenovala zvláštna pozornosť. Významným stimulom, ktorý odštartoval záujem o ne, bol až objav aflatoxínov v 60. rokoch minulého storočia v súvislosti s hromadným úhynom moriek v Anglicku. V súčasnosti je známych vyše 450 druhov mykotoxínov. Názov mykotoxín prvý raz… pokračuj
Nedávno dokončený Slnečný ďalekohľad Daniela K. Inouyea na havajskom ostrove Maui už poskytol astronómom podrobné snímky turbulentného povrchu Slnka. To je od nás vzdialené 149 600 000 kilometrov. Prístroj disponuje najväčším solárnym zrkadlom s priemerom 4,24 metra, takže poskytuje doposiaľ nevídané detaily Slnka v oblastiach… pokračuj
Mamuty srstnaté (Mammuthus primigenius) boli počas starších štvrtohôr, pleistocénu, jedným z najhojnejších druhov adaptovaných na chlad. Ich kedysi veľká populácia zanikla v dvoch vlnách – na konci pleistocénu vyhynuli kontinentálne populácie, v polovici holocénu nasledovalo vyhynutie reliktných populácií. Na Ostrove sv. Pavla v Beringovom mori… pokračuj
Za svoj geomorfologický vzhľad vďačí Slovensko vo významnej miere geologicky relatívne časovo veľmi mladým procesom. A práve o neotektonických procesoch a ich prejavoch v krajine sme sa rozprávali s geomorfologičkou Máriou Bizubovou. Rozhodujúci vplyv na formovaní hlavných rysov súčasnej krajiny a jej georeliéfu majú podľa geovedcov neotektonické procesy. O aké procesy… pokračuj
Americkí výskumníci našli v severozápadnej časti Tibetskej plošiny v ľade v dvoch vyvŕtaných jadrách starodávne vírusy a baktérie. Kým ľadové jadrá poskytujú informácie o klíme pre desiatkami až stovkami tisíc rokov, štúdium mikróbov je vystavené extrémne nízkym množstvám biomasy, a tak o sprievodných vírusoch nie je nič známe, uviedol… pokračuj
Vo vedeckých kruhoch sa čoraz častejšie diskutuje o význame lítiovej terapie pri liečbe Alzheimerovej choroby. Lítium sa v súčasnosti používa ako antidepresívum, no má celý rad vedľajších účinkov, preto sa po ňom siaha len výnimočne. Dr. Claudio Cuello z Katedry farmakológie a liečebnej techniky McGillovej… pokračuj
Za polárnym kruhom môžu teploty klesnúť až na -67 °C a tma môže trvať takmer celý deň. Nová štúdia čínskych, nórskych a dánskych vedcov pod vedením Zeshana Lina zo Severozápadnej polytechnickej univerzity v čínskom meste Si-an odhaľuje, ako sa soby Rangifer tarandus vysporadúvajú s týmito… pokračuj
Milovníci zlatých hodiniek a ťažkých šperkov budú nadšení, pretože ich ozdoby už nebudú až také ťažké. Leonie van’t Hag s kolegami na čele s profesorkou Raffaelozu Mezzengovou zo Švajčiarskeho federálneho technologického inštitútu (ETH) v Zürichu sa totiž rozhodli vytvoriť novú formu zlata, ktorá váži asi… pokračuj
Medúzy používajú pulzujúci pohyb a zvyčajne plávajú rýchlosťou asi dva centimetre za sekundu. Zrejme však majú schopnosť pohybovať sa rýchlejšie, ale nerobia to, pretože im to nijako výraznejšie nepomáha pri získavaní koristi. Keďže medúz je hojne, prišli vedci zo Stanfordovej univerzity a Caltechu s nápadom… pokračuj
