Prvé pristátie v Antarktíde

Antarktída je jediným kontinentom, na ktorý sa nedá cestovať pravidelnou leteckou linkou. Neznamená to však, že tam nelietajú žiadne lietadlá. Jedným z dôvodov je aj to, že tam neexistujú letiská štandardného typu, teda s aspoň jednou štandardnou pristávacou a vzletovou dráhou, terminálom pre cestujúcich, hangárom… pokračuj

Bratislava pod hladinou

V oblasti Mlynskej doliny v Bratislave boli skúmané sedimenty Panónskeho jazera. Nový výskum stanovil vek záplavy jazera na úpätí Malých Karpát. Aké boli podmienky prostredia, ktoré tu pred asi 10 miliónmi rokov panovalo? Oblasť Karpát, Álp a Panónskej panvy je z geologického hľadiska mladým územím.… pokračuj

Chudobnejšie teplé moria

Rybie fosílie v sedimentoch pri Peru naznačujú, že v oceánoch teplejšej Zeme budú prevládať menšie druhy rýb. Otepľovanie v dôsledku klimatickej zmeny vytvorí ekosystémy, v ktorých budú dominovať menšie ryby, najmä pre menšiu dostupnosť kyslíka. Oceánológ Renato Salvatteci a jeho kolegovia skúmali dávne populácie rýb… pokračuj

Zelené kométy

Keď kométa Lovejoy v roku 2014 preletela okolo Zeme, mala hmlistú zelenú auru – jav pozorovaný aj pri iných kométach. Vedci nedávno zistili, čo je za touto farebnou žiarou. Predpokladalo sa, že zelená žiara pochádza z rozkladu molekuly nazývanej dvojatómový uhlík alebo diuhlík (C2). Výskumníci… pokračuj

Odolávanie tlaku

Je ťažké zistiť, kedy presne sa imunitné bunky pokúsia napadnúť nádor. Vedci v IST Austria preto študujú proces invázie buniek na embryách ovocných mušiek. Makrofágy, hlavná forma imunitných buniek drozofily, v istom okamihu cestujú z miesta, kde sa zrodili, na miesto, kde ich potrebuje invázne… pokračuj

Záhady výpočtového sveta

Existuje niečo, čo nedokážu ani počítače budúcnosti? O hlavolamoch, počítačoch a fyzike a o tom, čo nám príroda dovolí a nedovolí vypočítať, sme sa rozprávali s Danielom Nagajom z Fyzikálneho ústavu SAV. Čo sú hlavolamy? Prečo ľudí baví riešiť ich? Všetci poznáme hlavolamy – malé… pokračuj

Mayov nezničilo sucho

Na konci 9. storočia nastala na Yucatánskom polostrove séria suchých období a záhadne sa začali vyľudňovať mestá Mayov. Podľa mnohých boli Mayovia závislí najmä od kukurice, fazule a dyne, plodín citlivých na sucho, a preto vypukol hladomor. Výskum archeológa z Kalifornskej univerzity Scotta Fedicka a… pokračuj

Deti kozmickej Kravy

Zdá sa, že kozmický výbuch nazývaný Krava po sebe zanechal čiernu dieru alebo neutrónovú hviezdu. Výbuch spozorovali v júni 2018, no až teraz astronómovia spoznávajú to, čo po sebe Krava zanechala. Možno sme svedkami zrodu čiernej diery alebo neutrónovej hviezdy, hovorí astrofyzik D. R. Pasham… pokračuj

Najnohatejšie stvorenie

Tisícnôžky sme považovali za výmysel. Nikdy sa nenašla žiadna s viac ako 750 nohami, až doteraz. Prvá tisícnôžka, ktorá si zaslúži svoje meno, používa svojich 1 306 nožičiek na tunelovanie v pôde hlboko pod polosuchými krovinami v západnej Austrálii. Nazvali ju Eumillipes persephone a je… pokračuj

Ako ryby na suchu

Vedci dali na akvárium kolesá, aby otestovali, či sa zlaté rybky (Carassius auratus) dokážu pohybovať na súši rovnako dobre ako vo vode. Vozík využíva technológiu laserového snímania lidar, palubnú kameru a softvér na sledovanie pohybu a polohy rybiek v nádrži. Keď ryba pláva smerom k… pokračuj