Astronomické kalendárium (september 2024)

Po dlhých a teplých letných dňoch a krátkych nociach sa pomaly, ale isto ochladí. September so sebou prináša aj dlhšie noci s množstvom zaujímavých objektov na pozorovanie. V tomto prípade dokonca aj nádejnú kométu, ktorá na prelome mesiacov môže vzbudiť veľký záujem. Fascinujúce objekty Hneď… pokračuj

Medzihviezdne cestovanie

Ľudská civilizácia nikdy nezastaví vedecký pokrok a neutlmí svoju zvedavosť. Vydať sa však s ľudskou posádkou k iným hviezdam a planetárnym systémom bude naozaj náročné. Aj pri tisícnásobnom zrýchlení súčasných možností pohonu rakiet môže trvať stovky rokov prekonať enormné medzihviezdne vzdialenosti. K nám najbližšia hviezda… pokračuj

Všetko sa raz skončí

Plánovaná deštrukcia Medzinárodnej vesmírnej stanice, ktorá už viac než dvadsať rokov neúnavne krúži okolo našej Zeme, sa pomaly približuje. Výstavba Medzinárodnej vesmírnej stanice (International Space Station, ISS) sa začala v novembri 1998 vyslaním ruského riadiaceho modulu Zarja na nízku obežnú dráhu. Už v decembri 1998… pokračuj

Vesmírna základňa v sopke

Pokiaľ ide o obývateľnosť, Zem je klenotom našej Slnečnej sústavy. Mierne teplotné výkyvy, magnetický radiačný štít a množstvo vody uľahčujú život – aspoň v porovnaní s Marsom. Život na planéte s atmosférou hustou iba 1 % v porovnaní s pozemskou a bez silného magnetického poľa… pokračuj

Mesiac pod drobnohľadom

Presný scenár vzniku Mesiaca je ešte vždy neznámy. Nevieme vysvetliť ani to, či je naším súrodencom alebo náhodným okoloidúcim. Mesiac uchvacuje ľudstvo už od nepamäti. Nemožno sa preto čudovať, že po vynáleze ďalekohľadu v roku 1608 sa stal jedným z prvých pozorovaných objektov na nočnej… pokračuj

Stopa roztrhanej hviezdy

Záblesky gama žiarenia patria medzi najzáhadnejšie javy vo vesmíre. Tieto silné záblesky sa tradične rozdeľujú podľa dĺžky ich trvania do dvoch kategórií: dlhé sú tie, ktoré trvajú viac než dve sekundy, zatiaľ čo tie krátke sú kratšie než tento čas. S ubiehajúcim časom a pribúdajúcimi… pokračuj

Aktívne galaktické jadro

Počas uplynulých štyroch rokov astronómovia pozorovali, ako supermasívna čierna diera v strede galaxie SDSS1335+0728 prechádza zo slabej a tichej fázy do jasnej a aktívnej. Bolo to prvýkrát, čo sa takýto prechod pozoroval v reálnom čase. Vedcom to umožňuje nahliadnuť do procesov poháňajúcich aktívne galaktické jadrá… pokračuj

Svetlo čiernu dieru nevytvorí

Čierna diera vytvorená z elektromagnetickej energie – svetla – existuje v teoretickej fyzike už desaťročia ako koncept s názvom kugelblitz. Teoretický fyzik Eduardo Martín-Martínez a jeho kolegovia z Univerzity vo Waterloo v Kanade však v článku v časopise Physical Review Letters tvrdia, že výroba kugelblitzu… pokračuj

Astronomické kalendárium (august 2024)

Ôsmy mesiac v roku, august, bol nazvaný po rímskom cisárovi Augustovi Caesarovi. V súčasnosti pre mnohých znamená koniec letných prázdnin. Astronómovia a nadšenci nočnej oblohy si však ako obvykle prídu na svoje. Nielen nádherná Mliečna cesta a galaxie, ale aj meteorický roj, konjunkcie či okultácia… pokračuj

Vesmírne nukleárne ohrievače

Vedci z univerzity v britskom Leicesteri vyvíjajú vesmírny ohrievač, ktorý využíva teplo vznikajúce počas prirodzeného rádioaktívneho rozpadu izotopov amerícia 241. Jedným z problémov, s ktorými sa musia vysporiadať konštruktéri vesmírnych sond, je zabezpečenie optimálneho tepelného režimu. Pri vesmírnych sondách vysielaných do ďalekých oblastí vesmíru je… pokračuj