Zo Slovenska bude 23. júla pozorovateľné čiastočné zatmenie Slnka. Má to však háčik, nie v tomto roku, ale v roku 2093. Takýto typ faktov vo mne vždy vyvolá úctu. Je obdivuhodné, ako máme zvládnutú nebeskú mechaniku. Keď ľuďom poviete, že o mesiac bude pršať, nikto… pokračuj
Analýza radarových dát z už zaniknutej sondy NASA Magellan odhalila nedávny vulkanizmus na dvoch miestach našej susednej planéty. Venuša zostáva vo verejnom obraze v tieni Marsu. Na Mars čoskoro poletíme, vybudujeme tam kolónie a zachránime sa, keď už to na Zemi bude neúnosné, hlásajú mediálne… pokračuj
Z analýz pozorovaní malej chladnej hviezdy Gliese 12 vyplynula prítomnosť planéty zemského typu. Parametrami najviac pripomína Venušu. Na začiatku mája 2024 bola potvrdená existencia 5 662 exoplanét (planét iných hviezd než Slnko) pri 4 169 hviezdach v našej Mliečnej ceste, z nich 896 má viac… pokračuj
Keď v roku 2020 sonda Európskej vesmírnej agentúry Solar Orbiter robila detailné fotografie našej materskej hviezdy, zachytila záblesky ultrafialového svetla. Úkazy, ktoré dostali názov táborákové ohne, pripomínajú slnečné vzplanutia a výrony hmoty, ale majú v porovnaní s nimi iba milióntinovú alebo miliardtinovú veľkosť. Záblesky študovali… pokračuj
Astronómovia objavili dosiaľ najhmotnejšiu hviezdnu čiernu dieru v Mliečnej ceste. Prezradila ju hviezda, ktorá okolo nej obieha. Alebo presnejšie, hviezda, s ktorou obieha okolo spoločného ťažiska. Vďaka tomu neunikla pozornosti misie Gaia Európskej kozmickej agentúry. Na overenie hmotnosti čiernej diery použili údaje z ďalekohľadu Very… pokračuj
Júl je bezpochyby jedným z obľúbených mesiacov na pozorovanie nočnej oblohy. Prináša síce krátke noci, no s príjemnými teplotami. Počas nich je možné voľným okom vidieť Mliečnu cestu a pomocou ďalekohľadu aj množstvo pekných objektov hlbokého vesmíru. Začiatkom mesiaca zbystrime pozornosť na možný výskyt nočných… pokračuj
Jupiterov mesiac Io je vulkanicky najaktívnejšie teleso v našej Slnečnej sústave. Niektoré z jeho sopiek vystreľujú magmu vyššie ako lietajú lietadlá na Zemi. A nie je to krátkodobá fáza. Io mohol byť podľa vedcov vulkanicky aktívny počas celej svojej existencie trvajúcej 4,57 miliardy rokov. Ak… pokračuj
Meno amerického astrofyzika indického pôvodu Subrahmanyana Chandrasekhara (Subrahmanjana Čadrasékhara) sa spája s prelomovým výskumom hviezdneho vývoja. O jeho životnom príbehu a objavoch sme sa rozprávali s Patrikom Čechvalom z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Z akého prostredia pochádzal S. Chandrasekhar? Narodil… pokračuj
Vedci odhalili, ako môže vo vesmíre vznikať kyselina glycerová. Táto zložitá organická látka hrá dôležitú úlohu v metabolizme, energetickej rovnováhe a fotosyntéze buniek a pomáha aj pri tvorbe iných molekúl dôležitých pre život. Kyselinu glycerovú sa už podarilo nájsť v meteoritoch a astronómovia sa domnievajú,… pokračuj
Kým svet s údivom hľadí na fantastické obrázky jasnej kométy 12P/Pons-Brooks, ktorá niekoľko týždňov zamestnávala astrofotografov a predvádzala svoju krásu nad západným obzorom, z hlbín vesmíru k nám prichádza ďalší kandidát na výnimočnú kométu. Zatiaľ sa o tejto kométe píše v médiách pomerne málo, ale… pokračuj
