Trpasličia planéta s prstencom

Najznámejším objektom s prstencami v našej Slnečnej sústave je planéta Saturn. Svoje vlastné prstence však majú aj všetky ostatné vonkajšie planéty, teda Jupiter, Urán a Neptún, ale aj trpasličia planéta Haumea a asteroid Chariklo. Do tejto kategórie pribudol ďalší objekt. Astronómovia potvrdili existenciu prstenca pri… pokračuj

Výskum chvenia časopriestoru

Aj keď chvenie časopriestoru trvá len zlomok sekundy – ako v prípade splynutia hmotných čiernych dier do objektu GW190521 – astronómovia sa usilujú odhaliť jeho pôvod. Štúdium gravitačných vĺn je však veľmi náročné. Takéto vlny v tkanine časopriestoru majú len malý vplyv na naše prístroje… pokračuj

Ako sa rodia hviezdy

Infračervené oči Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba (JWST) odhaľujú, ako nové hviezdy formujú svoje okolie. Ešte pred štartom JWST v decembri 2021 astronómka z Arizonskej univerzity Janice Leeová a jej kolegovia vybrali 19 galaxií, ktoré by mohli odhaliť podrobnosti o životných cykloch hviezd. Galaxie sú vzdialené… pokračuj

Astronomické kalendárium (apríl 2023)

Apríl prináša okrem príjemnejších teplôt a tradičného premenlivého počasia aj niekoľko možností zapozerať sa na nočnú oblohu a vychutnať si viacero výnimočných momentov. Väčšina astronomických úkazov nastane v druhej polovici apríla. Tešiť sa môžeme na výborné podmienky počas známeho meteorického roja, dve pekné konjunkcie a… pokračuj

Podmienky pri dvojhviezdach

Mnohé hviezdy vo vesmíre sa nachádzajú v pároch. A okolo mnohých z nich by mali obiehať planéty. Doteraz však nikto nemal jasnú predstavu o tom, či by prostredie týchto planét mohlo byť vhodné pre život. Vedci uskutočnili simulácie 4 000 konfigurácií dvojhviezd, z ktorých každá… pokračuj

Indikátory života

Plyny, ktoré organizmy produkujú pri čistení svojho prostredia, by mohli byť dôkazom života na planétach obiehajúcich okolo iných hviezd. Na Zemi život produkuje chemické látky, ktoré menia atmosféru: rastliny napríklad vylučujú kyslík a množstvo živočíchov aj rastlín uvoľňuje metán. Život inde v galaxii by mohol… pokračuj

Harvardské počítačky

Na prelome 19. a 20. storočia pôsobila na Harvardovom univerzitnom observatóriu skupina žien, ktoré významne rozšírili naše poznatky v astronómii a stáli pri vzniku modernej astrofyziky. Devätnáste storočie prispelo ľudstvu viacerými objavmi a niektoré z nich posunuli vpred aj astronómiu. Boli nimi najmä objav spektroskopie… pokračuj

Superzeme s oceánmi

Vedci objavili dva vodné svety – exoplanéty, ktorých veľkú časť tvorí voda. Planéty obiehajú okolo červenej trpasličej hviezdy v súhvezdí Lýra, vzdialenej asi 218 svetelných rokov od Zeme, a nepodobajú sa na žiadnu z planét našej Slnečnej sústavy. Caroline Piauletová a jej kolegovia z Montrealskej… pokračuj

Astronomické kalendárium (marec 2023)

V marci už všetci nedočkavci vítajú prichádzajúcu jar, prvý jarný deň či jarnú rovnodennosť. Nadšenci nočnej oblohy sa opäť majú na čo tešiť. Hneď začiatkom mesiaca môžeme pozorovať dve krásne konjunkcie planét Venuša a Jupiter, 7. marca nastane spln Mesiaca. Od prvej polovice marca tmavé… pokračuj

Podozrivo ľahký objekt

Tím astronómov tvrdí, že objavil neutrónovú hviezdu ľahšiu ako Slnko. Takýto objav by v dôsledkoch mohol znamenať novú fyziku. Neobyčajné tvrdenie si však podľa vedcov vyžaduje aj neobyčajný dôkaz. Objektom, o ktorom je reč, je dobre známa neutrónová hviezda v srdci zvyšku supernovy HESS J1731-347… pokračuj