Astronomické kalendárium (júl)

Naša Zem sa bude 6. júla na svojej obežnej dráhe nachádzať najďalej od Slnka, vo vzdialenosti 152 100 640 km. Z toho vyplýva, že dôvodom striedania ročných období nie je vzdialenosť Zeme od Slnka, ale sklon zemskej osi, ktorá v prípade teplých júlových nocí na… pokračuj

Štúdium vesmírnych poslov

Detekcia elektromagnetického žiarenia je pomerne priamočiara. Využívajú sa na ňu optické ďalekohľady. Ich šošovka alebo zrkadlo svetlo zozbiera a za ďalekohľadom je nainštalovaný prístroj, ktorý toto svetlo analyzuje. Štúdium vysokoenergetických častíc kozmického žiarenia je zložitejšie. Už je to viac ako 400 rokov, odkedy sa v… pokračuj

Myši v boji s atrofiou

Väčšina z nás si predstavuje, aké uvoľňujúce musí byť poletovanie astronauta v podmienkach neexistujúcej gravitácie. Zamysleli ste sa však niekedy nad tým, aký efekt môže mať redukovaná gravitácia na naše svaly? Gravitácia na Zemi je konštantná sila, na ktorej prítomnosť sa adaptovali všetky organizmy. Výskum… pokračuj

Výbušné vločky

Drobné kryštáliky uránu by mohli vyvolať masívnu explóziu vnútri mŕtvej hviezdy, domnievajú sa fyzici pri popise akejsi vesmírnej verzie termonukleárnej bomby. Vyhasnuté hviezdy, tzv. biele trpaslíky, s pribúdajúcim časom pomaly chladnú. Pri tomto procese začínajú ťažké prvky, akým je urán, kryštalizovať a vytvárajú v jadrách… pokračuj

Marťanská továreň na kyslík

Rover Perseverance pristál 18. februára tohto roku na povrchu Marsu a je vystrojený množstvom vedeckých a technických zariadení. Jedným nich je experimentálne zariadenie MOXIE, teda Mars Oxygen In-Situ Resource Utilization Experiment. MOXIE súvisí priamo s prípravou plánovanej cesty pilotovanej lode na Mars, ktorá bude na… pokračuj

Tony vesmírneho prachu

Naša planéta sa neustále stretáva s prachom z komét a asteroidov. Medziplanetárne prachové častice prenikajú cez našu atmosféru a vytvárajú efekt padajúcich hviezd. Niektoré z nich dopadnú až na Zem vo forme mikrometeoritov. Vedci z CNRS, Université Paris-Saclay a Národného prírodovedného múzea s podporou francúzskeho… pokračuj

Najbližšia čierna diera?

Astronómovia sa domnievajú, že sa im podarilo objaviť k nám najbližšiu čiernu dieru, vzdialenú len 1 500 svetelných rokov. Tento objav však ešte čaká na svoje potvrdenie. Ak majú astronómovia z americkej Ohio State University pravdu, neviditeľný sprievodca červenej obrej hviezdy v sústave V723 Monocerotis… pokračuj

Astronomické kalendárium (jún)

Jún ohlasuje príchod leta. A to nielen vychádzajúcimi letnými súhvezdiami, ktorými sa môžeme kochať po zotmení, ale aj letným slnovratom. Letné súhvezdia vychádzajú nad obzorom každým dňom o niečo skôr. Vysoko na severovýchode vidíme súhvezdie Labuť s Mliečnou cestou a hviezdu Vegu v Lýre. Na… pokračuj

Pohľad do minulosti

Videli by sme dinosaury zo vzdialenosti 65 miliónov svetelných rokov? Viditeľné svetlo je elektromagnetické žiarenie, ktoré je viditeľné ľudským okom vďaka svojej vlnovej dĺžke od 380 nm do 780 nm – tak znie definícia. Ako každé iné elektromagnetické žiarenie aj toto sa pohybuje rýchlosťou svetla,… pokračuj

Magnetizmus čiernej diery

Astronómom sa po prvý raz naskytol pohľad na magnetické polia omotané okolo čiernej diery. Pozorovania globálnej siete synchronizovaných rádioteleskopov pod názvom Event Horizon Telescope (EHT) odhalili magnetizmus horúceho žiariaceho plynu okolo supermasívnej čiernej diery v srdci galaxie M87. Vedci to ohlásili v dvoch štúdiách publikovaných… pokračuj