Trpasličia planéta Pluto, od Slnka vzdialená 40-násobne viac než Zem, je menšia ako Mesiac. Od počiatku svojho života je geologicky aktívna a táto geologická aktivita podľa údajov sondy New Horizons pretrváva dodnes. Vedci, analyzujúci fotografie povrchu Pluta, zistili, že hory, ľadovce a sopkám podobné vrchy pripomínajú z geologického hľadiska… pokračuj
Zajtra popoludní, 9. mája, nastane vzácna astronomická udalosť, ktorú sme naposledy mohli pozorovať 7. mája 2003 a ďalšia možnosť sa nám naskytne až 11. 11. 2019. Ide o prechod Merkúru cez slnečný disk. Znamená to, že vidíme planétu pri jej dolnej konjunkcii zo Zeme premietať sa… pokračuj
Udalosťou tohto mesiaca, ale aj celého roku 2016, je prechod Merkúru cez slnečný disk. Popoludní 9. mája sa preto nezabudnime vyzbrojiť vhodným pozorovacím filtrom a zadívať sa na oblohu. Tento mesiac bude Merkúr s Venušou vychádzať a zapadať takmer súčasne. A 13. a 14. mája ich nájdeme pri sebe… pokračuj
Medzinárodnému tímu astronómov sa pomocou ďalekohľadu Very Large Telescope (VLT) podarilo objaviť najžeravejší a najhmotnejší exemplár dotykovej dvojhviezdy. Jej dve zložky sú tak blízko, že sa navzájom dotýkajú. Hviezdy v mimoriadnom systéme, označenom VFTS 352, smerujú k zániku, počas ktorého buď splynú do jednej obrej… pokračuj
Pokým nastane cestovateľský boom ľudí do vesmíru, prenikajú tam početné sondy s rozličným poslaním. Sondy Voyager z konca 70. rokov 20. storočia boli primárne určené na prieskum planét Jupiter a Saturn a ich mesiacov. Po niekoľkoročnej misii sa dostali za hranicu Slnečnej sústavy. Sonda Voyager… pokračuj
V blízkom okolí Zeme sa nachádzajú častice rôznych veľkostí aj rôzneho pôvodu. Sledovanie ich dráh a fyzikálnych vlastností je predmetom skúmania meteorickej astronómie. Presné určenie vývoja dráh nám poskytuje informácie o zdrojoch týchto objektov, umožňuje predpovedať ich zrážky so Zemou a môže sprostredkovať poznatky aj… pokračuj
Nájdeme ju vo Veľkej hmlovine v Andromede. Tú na jeseň vidíme takmer kolmo nad našimi hlavami ako jasný, hmlistý podlhovastý obláčik. Je najbližšou veľkou galaxiou a zároveň aj najvzdialenejším vesmírnym objektom, viditeľný voľným okom. Ktorá zo všetkých ďalekohľadmi zaznamenaných hviezd je najslávnejšia? Kandidátov je habadej.… pokračuj
Mesiac spolu so Slnkom sa stali predmetmi priamych pozorovaní už na úsvite civilizácie (Sumeri, Akkádčania, Mezopotámci, Egypťania). Zároveň boli symbolmi rôznych mýtov. Niektoré staré národy Mesiac považovali za božstvo. Záujem o Mesiac pretrval cez celé obdobie vývoja ľudstva až po súčasnosť. Éra kozmických letov nepotvrdila… pokračuj
Priťahoval ho vesmír Dobyť vesmír je najväčšia technologická vízia doby, v ktorej žijeme. Prvým rozhodným krokom pri dobývaní kozmu bude umiestnenie predmetu na obežnú dráhu, kde bude obiehať okolo Zeme. 20. júla 1969 bezpečne pristála na Mesiaci posádka Apolla 11, vynesená zo Zeme raketou Saturn.… pokračuj
Prírodu napísal vesmír Noc na 7. januára 1610 bola priaznivá na pozorovanie oblohy. Galileo Galilei zamieril ďalekohľad na Jupiter. V jeho blízkosti zbadal štyri slabé hviezdičky. Nasledujúcu noc svoju polohu nápadne zmenili, ale predsa sa len držali v jednej čiare blízko ekliptiky: zrejme krúžili okolo… pokračuj
