Znečistenie Arktídy ohrozuje medvede

Podľa štúdie zverejnenej koncom minulého roku úroveň perzistentných organických látok v Arktíde je stále vysoká a ohrozuje najmä mláďatá medveďa bieleho. Perzistentné organické látky sú ťažko odbúrateľné organické látky, pre ktoré je medzinárodne zaužívaná skratka POPs z anglického výrazu Persistent Organic Pollutants. Ide o nízkoprchavé… pokračuj

Najväčšia zásobáreň uhlíka

Konžská panva vedcom nedávno odhalila svoje tajomstvo – najväčšie rašelinisko v trópoch. Rašelinisko Cuvette Centrale, nachádzajúce sa v centrálnom povodí rieky Kongo, má rozlohu 145 500 km2, čo je oblasť väčšia ako Anglicko. Uskladňuje až 30 miliárd ton uhlíka, čo ho robí jednou z najväčších… pokračuj

Bioinformatika alebo na stope tajomstiev DNA

Vďaka úžasnému technologickému vývoju vznikajú nové vedné odbory. Jedným z nich je aj bioinformatika. Práca typického mikrobiológa ešte do polovice minulého storočia spočívala v pestovaní baktérií na Petriho miskách v laboratóriu. Mikrobiológovia hľadali optimálnu kombináciu výživných látok v kultivačnom agare, aby mohli popísať životné nároky… pokračuj

S moriakmi žijeme už 1 500 rokov

V mexickej Oxace našli archeológovia nedávno viacero vajíčok domestikovaných moriakov, ktoré hrali dôležitú úlohu v rituáloch pôvodných amerických obyvateľov. Ide o jeden z najstarších dôkazov domestikácie tohto živočíšneho druhu. Archeológ Gary Feinman z Field Museum of NaturalHistory v americkom Chicagu uviedol, že podľa jeho výskumu bol moriak domestikovaný medzi rokmi… pokračuj

Molekula regulujúca dýchanie

Novoobjavené molekuly sa viažu na molekuly CO2 a dávajú telu signál k nadýchnutiu.   Možno ste si niekedy položili otázku, prečo dýchame práve tak, ako dýchame – teda v niektorých situáciách len tak pomalšie či plytšie, v iných zhlboka a inokedy – najmä ak trpíme… pokračuj

Rast koncetrácie CO2 spomalili rastliny

Nárast koncentrácie oxidu uhličitého (CO2) v atmosfére sa nedávno spomalil – a to aj napriek tomu, že vďaka ľudskej činnosti sa do ovzdušia vypúšťa čoraz väčšie množstvo tejto zlúčeniny. Vďačíme za to zvýšenej absorpcii skleníkových plynov rastlinami. Zmeny v rozsahu fotosyntézy a respirácie ekosystémov Zeme vytvorili až nečakane… pokračuj

Krátke ruky starnúcich šimpanzov

S pribúdajúcimi rokmi sa ľuďom zhoršuje zrak. Nová štúdia Výskumného ústavu primátov Kjótskej univerzity ukázala, že aj staršie šimpanzy bonobo (Panpaniscus, jeden z nám najpríbuznejších živočíšnych druhov) mávajú problém s vetchozrakosťou. Vetchozrakosť, nazývaná tiež presbyopia, je spôsobovaná postupným tvrdnutím šošovky a oslabovaním svalov okolo nej. To vedie k tomu, že… pokračuj

Minizáznamníky o živote veľrýb

Vedci získali nové informácie o živote veľrýb pomocou záznamníkov upevnených na ich tele. Cicavce z radu veľrýb (veľryby nepatria medzi ryby), napríklad delfíny, vorvane a vráskavce, patria medzi najväčšie živočíchy na našej Zemi. Vráskavec obrovský, ktorý dosahuje hmotnosť až 180 ton, je dokonca považovaný za… pokračuj

Moloch nájde vodu pod pieskom

Ostne molocha tŕnitého (Moloch horridus) sú skutočným zázrakom. Už dlhšie sa vie, že tieto zvieratá využívajú pokožku svojich ostňov na pitie ako slamku, ale donedávna nebolo jasné, odkiaľ vlastne voda, ktorú nimi pijú, pochádza. Ide o jašteričky, ktoré žijú v najsuchších púšťach Austrálie, kde je vody veľmi… pokračuj

Šiesty zmysel operencov

Samotný návrat vtákov do svojich zimovísk nie je jedinou záhadou prírody. Prekvapivé je, že sa vracajú do svojich hniezdisk takmer na centimetre presne.  Vtáky dokonale poznajú svoju trasu. Majú neomylný navigačný systém – akýsi vnútorný kompas – umožňujúci im aj bez technických pomôcok, akými sú… pokračuj