Priemernú dĺžku života väčšiny druhov cicavcov zväčša podmieňuje ich veľkosť – malé druhy v dôsledku pomeru povrchu a objemu tela potrebujú vytvárať viac tepla, majú teda rýchlejší metabolizmus a dožívajú sa nižšieho veku. Výnimkou je človek, pričom pravidlo neplatí ani pre veľké plemená psov, najmä… pokračuj
Pes a vlk sa od seba anatomicky líšia v jednej drobnosti, ktorá však zrejme pri spolužití s človekom zohráva dôležitú úlohu. Podľa štúdie Juliane Kaminskej z britskej Portsmouthskej univerzity psy majú na rozdiel od vlkov vyvinutý sval nad očami, ktorý im umožňuje viditeľne zdvíhať obočie.… pokračuj
Mäsožravé rastliny, ktoré dokážu skonzumovať stavovce, sa považujú skôr za výnimku vyskytujúcu sa len v trópoch. Nedávno sa však mäsožravé chute na stavovce objavili aj pri saracénii purpurovej (Sarracenia purpurea), ktorá žije v miernom pásme v kanadskom prírodnom parku Algonquin. Tejto rastline pojedajúcej hmyz zrazu… pokračuj
Veľké plody jabloní sa vyvinuli v Strednej Ázii kvôli prilákaniu veľkých zvierat, ktorých trusom sa šírili semená. Štafetu potom prevzali kupci na Hodvábnej ceste. Plody jabloní domácich (Malus domestica), jablká, patria medzi hlavné ovocné plodiny s obrovským ekonomickým významom. Pestujú sa celosvetovo v miernom klimatickom… pokračuj
Najvyšší vrch sveta Mount Everest (8 848 m n. m.) každoročne láka stovky horolezcov. Sezóna, počas ktorej sa lezci môžu vydať na vrchol, trvá len niekoľko mesiacov a končí sa v posledných dňoch mája. Tá tohtoročná bola tragická – na Evereste vyhaslo 11 životov. Keďže… pokračuj
Život na našej planéte je takmer všadeprítomný. Svoju súčasnú podobu nadobúdal milióny rokov. V siedmom pokračovaní Kroniky života sa vydáme na cestu časom do triasu, počas ktorého sa planéta dostala pod nadvládu plazov. Éra prvohôr, ktorá sa začala kambriom pred 541 miliónmi rokov, sa skončila… pokračuj
V súčasnosti sa do miest z voľnej krajiny presúvajú nielen ľudia, ale aj mnoho ďalších živočíchov a rastlín vrátane niektorých druhov drevín. A práve nedávna štúdia Iana Smitha a jeho kolegov z americkej Bostonskej univerzity, uverejnená v časopise PLoS ONE, sa zamerala na životné osudy… pokračuj
Doteraz sa diskutuje o ranej evolúcii hmyzu. Medzinárodný výskum, ktorý bol publikovaný pod slovenským vedením, prichádza s dôkazmi, že hmyz žil pôvodne na súši, potom začali niektoré skupiny okupovať aj sladkovodné prostredia ako rieky a jazerá. Tieto skupiny sa podľa fosílneho záznamu následne nevracali späť… pokračuj
Zdá sa, že vedci sú na najlepšej ceste ochrániť človeka pred dotieravými, no najmä nebezpečnými komármi. Pracujú na zablokovaní génu, ktorý komárom pomáha nájsť človeka. Medzi všetkými zástupcami živočíšnej ríše snáď nikto nie je nebezpečnejší pre človeka ako komár. Podľa odborníkov sú komáre každoročne zodpovedné… pokračuj
Jazvec lesný je naša najväčšia lasicovitá šelma. Žije v celej Európe, kde obľubuje listnaté alebo zmiešané lesy. Často uprednostňuje okraje lesov a drevinové porasty v nezalesnenej krajine, v blízkosti ktorých sú polia a pasienky, kam vychádza za potravou. Jazveca lesného (Meles meles) pozná takmer každý.… pokračuj
