Ako bojovať s predsudkami

Nárast extrémnych názorov. Zvyšujúce sa medziskupinové napätie. Neúplné informácie. To všetko spája jedna téma – predsudky.

Ilustračné foto Pixabay/Luboš Houska

Postoje voči iným skupinám v spoločnosti a rôzne vzorce správania nás sprevádzajú od detstva, niekedy nemenne až do dospelosti. Práve v súčasnom období zvyšujúcej sa multikultúrnosti je potrebné myslieť na to, ako budú vyzerať medziskupinové vzťahy na Slovensku v nasledujúcich rokoch. Postoje aktuálnej, ale najmä budúcej generácie budú formovať život všetkých, ktorí v spoločnosti žijú.

Priamy a nepriamy kontakt

V psychológii za predsudky považujeme antipatiu založenú na chybnej a neflexibilnej generalizácii voči skupine alebo jednotlivcovi len preto, že je členom istej skupiny. Množstvo ľudí je obeťami predsudkov a diskriminácie. Často sa predsudky považujú za prirodzené, nezmeniteľné alebo si ľudia neuvedomujú ich dôsledky. Existujú však viaceré výskumy, ktoré ukazujú opak. Už v 50. rokoch začal Gordon Allport pracovať s tzv. kontaktnou hypotézou, ktorá tvrdí, že pozitívny priamy kontakt dvoch príslušníkov odlišných skupín funguje ako efektívny prostriedok zmierňovania viacerých zložiek predsudkov. Táto hypotéza je takmer univerzálne platná. V niektorých lokalitách je však možnosť priameho kontaktu nízka, prípadne je kontakt negatívny. Vtedy je možné využiť aj nepriamy kontakt a jeho rôzne typy: rozšírený (člen mojej skupiny má pozitívny kontakt s členom inej skupiny), sprostredkovaný (kontakt je sprostredkovaný príbehom, kde sa hrdinovia stretávajú s rôznymi nečlenskými skupinami) a predstavovaný (stretnutie sa odohráva v predstave jedinca). Nepriamy kontakt má slúžiť ako príprava na neskorší priamy kontakt.

Čítanie príbehov

V prípade čítania príbehov o medziskupinovom priateľstve ľudí z reálnych skupín dochádza k zovšeobecneniu pozitívnej skúsenosti s hrdinom príbehu na postoj k celej nečlenskej skupine. Čitatelia kníh niekedy zabudnú na skutočný svet a ponoria sa do príbehu. Kľúčovým bodom je pritom identifikácia aspoň s niektorými postavami z príbehu. Sociálna vzdialenosť medzi knižnými postavami a čitateľom ovplyvňuje úspešnosť zmeny postojov, preto je rolovým modelom často rovesník. Pôsobenie rovesníkov je menej autoritatívne a kontrolujúce ako pôsobenie dospelej postavy. Práve vtedy dochádza k dočasnému prijatiu hodnôt, ktoré príbeh prezentuje – hoci by štandardne jedinec s postojmi nesúhlasil, v príbehu necíti potrebu protiargumentovať. Možným problémom príbehov je ich relatívna jednoduchosť a priamočiarosť, účastníci ľahko odhalia cieľ výskumu zdôrazňovaním odlišností. Príbehy napísané výskumníkmi s cieľom zmierňovať predsudky môžu mať nízku kvalitu a na rozdiel od čítania krásnej literatúry nedôjde k ponoreniu sa do príbehu.

Harry Potter

V štúdii Lorisa Vezzaliho (profesor sociálnej psychológie na Univerzite v Modene a Reggio Emilia v Taliansku) sa pracovalo s čítaním populárnych príbehov z knižnej série Harry Potter. Príbehy obsahujú viaceré ukážky medziskupinových vzťahov, kde hlavný hrdina pozitívne vystupuje k menšinám v čarodejníckom svete (škriatkovia, obri, čarodejníci s rodičmi nečarodejníkmi). Výskumy ukázali, že vďaka efektu sekundárneho transferu sa u čitateľa pozitívne postoje k nečlenským skupinám v čarodejníckom svete prenesú aj na menšiny v reálnom svete (napríklad na národnostné menšiny). Deje sa to vďaka tomu, že čitateľ sa dokáže pozrieť na svet z perspektívy iných skupín a tak lepšie pochopiť ich situáciu.

Mgr. Simona Andraščiková, PhD.
Katedra psychologie, Filozofická fakulta,
Ostravská univerzita v Ostrave
Ústav výskumu sociálnej komunikácie
SAV v Bratislave
Murrar, S., & Brauer, M. (2019).
Overcoming Resistance to Change: Using Narratives to Create More Positive Intergroup Attitudes.
Current Directions in Psychological Science, 1-6

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 10/2019. Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
Komentáre