Pri posudzovaní dôležitosti anorganických látok máme k dispozícii mnoho možností. Tou najprirodzenejšou je označiť látky, bez ktorých nemôžeme žiť. Do výberu by sa tak dostal napríklad chlorid sodný, prípadne látky nevyhnutné pre tvorbu našej kostry. Bez ohľadu na to, aké budú naše kritériá, jedno z… pokračuj
Nové meranie potvrdilo, že elektróny majú presný guľatý tvar. Toto zistenie prehlbuje záhadu, ako sa vesmír stal plným hmoty na rozdiel od antihmoty. Asymetria v tvare elektrónu by totiž poukazovala na asymetriu v prírodných zákonoch, ktorá by mohla túto vlastnosť vesmíru vysvetliť. Fyzička Tanya Roussyová z Coloradskej univerzity… pokračuj
Tepelné spracovanie potravín, či už domáce alebo priemyselné, zlepšuje ich organoleptické vlastnosti, zabezpečuje konzerváciu a mikrobiologickú bezpečnosť. Počas týchto procesov však dochádza k chemickým zmenám a tvorbe nových molekúl. Niektoré z nich majú pozitívne účinky na zdravie, zatiaľ čo iné sa uvádzajú ako karcinogénne a… pokračuj
Vlastnosti dobrého lepidla je možné popísať na základe jeho lepivosti, priľnavosti a kohézie vychádzajúcej z molekulárnych interakcií medzi polymérmi v jeho zložení. Na popísanie dobrého nápoja si však s chémiou a fyzikou nevystačíme. Na rozdiel od lepidiel, kovových zliatin či stavebných materiálov vedecké charakteristiky nových… pokračuj
Aplikácie poznatkov jadrovej fyziky sú už bežnou súčasťou našich životov. Sú základom mnohých liečebných a detekčných metód v medicíne či techník umožňujúcich meranie tenkých vrstiev materiálov alebo hlbinných oceánskych prúdov. Nezabúdajme, že viac ako polovica elektrickej energie v našich zásuvkách pochádza z reaktorov jadrových elektrární… pokračuj
Podkladová vrstva obrazov vytvorených v Dánsku v polovici 19. storočia obsahuje zvyšky obilných zŕn a pivovarských kvasníc, ktoré sú vedľajším produktom procesu varenia piva. Záznamy naznačujú, že dánski maliari niekedy vytvárali lesklú dekoratívnu farbu pridaním piva. Kvasnice a obilné zrná v základnom nátere sa však… pokračuj
Toxikológia skúma škodlivé účinky chemických látok a pomáha nám pochopiť, aké riziká sú s nimi spojené a ako ich minimalizovať. O testovaní bezpečnosti chemických látok a nových metódach, ktoré nahrádzajú testy na zvieratách, sme sa rozprávali s Helenou Kanďárovou, riaditeľkou Ústavu experimentálnej farmakológie a toxikológie… pokračuj
Svet okolo nás je dielom nespočetného množstva chemických reakcií. Prebiehajú všade – v atmosfére či hydrosfére, v telách rastlín a živočíchov vrátane človeka, zúčastňujú sa na vzniku a premenách minerálov aj hornín, fosilizácii organizmov, sú súčasťou pedogenetických procesov aj vzniku pôd. Z výsledných produktov chemických… pokračuj
Na prelome 15. a 16. storočia v Taliansku nahradili olejové farby ako dominantné médium vaječné temperové farby. Počas prechodného obdobia umelci vrátane Leonarda da Vinci a Sandra Botticelliho experimentovali s farbami vyrobenými z oleja aj vajec. Nebolo však jasné, ako mohlo pridávanie vajec do olejových… pokračuj
Od umelo vytvorených syntetických látok zvyčajne neočakávame nejaký estetický zážitok. Vyplýva to najmä z toho, že väčšinou sú z hľadiska svojho zloženia a vlastností homogénne. Jednotné tvary a iné vlastnosti bývajú nezáživné, podmienkou estetického zážitku je pravý opak – buď ako nechcený výsledok zlyhania experimentu,… pokračuj
