Tím vedený slovenským vedcom Martinom Danišíkom z Centra Johna de Laetera na univerzite Curtin v austrálskom Perthe vyvinul prístroj kombinujúci laserovú abláciu s hmotnostnou spektrometriou vzácnych plynov a stopových prvkov, čím sa týmto vedcom (ako vôbec prvým na svete) podarilo vytvoriť dvojdimenzionálne mapy hélia v kryštáloch zirkónu a kvantifikovať tak množstvo… pokračuj
V Grónsku nedávno objavili fosílie, ktoré boli bezpečne uložené v 3,7 miliardy rokov starom kameni. Objav fosilizovaných komunít baktérií, nazývaných stromatolity, by mohol byť najstarším jasným biologickým znakom života na Zemi. Až do tohto objavu mali najstaršie nájdené fosílie, ktoré boli akceptované ako dôkaz života na Zemi,… pokračuj
Kostnaté ryby – to je rozpätie od poltonového tuniaka až po malého morského koníka. Diverzita týchto rýb zahŕňa 30-tisíc druhov, čo je viac, než počet všetkých žijúcich druhov cicavcov, vtákov, plazov a obojživelníkov dohromady. Viac než desaťročie si mnoho vedcov myslelo, že úžasná rôznorodosť kostnatých rýb… pokračuj
Hlboko pod nami sa Zem hýbe rýchlosťou pomalšou, než akou nám rastú nechty na rukách. Nové zistenia vedcov z Oregonskej a Washingtonskej univerzity, ktorí skúmali severozápadné pobrežie Tichého oceánu, možno dokážu vysvetliť dávny spor, ktorý riešia geológovia už od vzniku teórie platňovej tektoniky – hýbu platne plášťom… pokračuj
V septembri uplynie štvrť storočia od objavu múmie, známej pod menom Ötzi. Našli ju v alpskom ľadovci a jej vek archeológovia odhadli na 5 200 – 5 300 rokov. Ötzi dostal meno podľa miesta nálezu v priesmyku v Ötztalských Alpách, ale je známy aj ako Ľadový muž. Žil v medenej dobe a na… pokračuj
Najlepšie dôkazy pre dávne osídlenie Ameriky možno pochádzajú z dna floridskej rieky. Ide o prastaré kamenné nástroje a spracované kosti mastodontov staré 14 550 rokov, teda o viac než 1 000 rokov staršie než doteraz predpokladaný príchod ľudí na americký kontinent. Väčšinu 20. storočia si archeológovia mysleli, že prví ľudia prišli… pokračuj
Nová štúdia zistila, že sopečná aktivita spôsobovaná pohybmi tektonických platní, je možno zodpovedná za prechody od horúcej klímy k studenej a naopak – a to už stovky miliónov rokov. Vedci z Texaskej univerzity v Austine sa vo svojej štúdii rozhodli preskúmať prečo bola Zem niekedy pokrytá ľadom, kým inokedy… pokračuj
Horúce pramene na dne oceánov možno spontánne vytvorili organické molekuly potrebné pre život. Nová štúdia ukázala, že povrch minerálnych čiastočiek vovnútri hydrotermálnych prameňov má podobné chemické vlastnosti ako enzýmy – biologické molekuly, ktoré riadia chemické reakcie živých organizmov. Niektoré základné stavebné kamene organickej chémie boli… pokračuj
Bez ochrany magnetického poľa Zeme, ktoré nás chráni pred smrtiacim vesmírnym žiarením, by život na našej planéte, tak ako ho poznáme, nemohol vzniknúť. Toto pole je tvorené pohybom tekutého železa vo vonkajšej vrstve jadra Zeme, nazývaným geodynamo. Ako sa však celý tento proces začal a ako… pokračuj
Veľmi zjednodušene sa hovorí, že geológia je náuka o čase a tlaku. Ukazuje sa však, že činnosť človeka túto jednoduchú definíciu mení. Vedci tvrdia, že ľudia svojou činnosťou menia našu planétu takým spôsobom a do takej miery, že sa stávajú priam rozhodujúcou geologickou silou. V januárovom vydaní časopisu Science… pokračuj
