Rozvoj prostriedkov a metód diaľkového prieskumu Zeme otvára neustále nové možnosti veľkoplošného, časovo a finančne efektívneho monitoringu stavu ekosystémov kdekoľvek na Zemi. Spektrorádiometre, prístroje umiestnené na družiciach obiehajúcich našu planétu, zaznamenávajú spektrálnu odrazivosť rozsiahlych území. Využitím týchto záznamov je možné hodnotiť sezónne, medziročné a dlhodobé… pokračuj
Najväčšie zvieratá, aké kedy chodili po Zemi, začínali skromne. Prvé dinosaury boli veľké ako mačky, skrývali sa v tieni a čakali na svoju chvíľu. Tá prišla, keď sopečná činnosť zmenila klímu a spôsobila dva milióny rokov trvajúce obdobie dažďov, naznačuje štúdia v časopise Proceedings of… pokračuj
Nové kamienky do mozaiky vzniku a evolúcie života na našej planéte azda uľahčia jeho objav inde vo vesmíre. Predmetom astrobiológie ako vedného odboru je hľadanie a výskum mimozemského života vo vesmíre. Je naďalej vo fáze hľadania: či sa to komu (najmä nadšencom hard sci-fi, akým… pokračuj
V DNA dávneho obyvateľa Lotyšska sa našli stopy najstaršej známej nákazy baktériou čierneho moru. Pri slove mor (hovorovo čierna smrť) prebiehajú ľuďom po chrbte zimomriavky. Ozveny čiernej smrti, ktorá v 14. storočí vyhubila azda polovicu Európanov a opakovane kosila obyvateľov nášho kontinentu do 18. či… pokračuj
Pozorovania zo špeciálneho lietadla prenasledujúceho búrky ukazujú, že blýskanie dokáže vytvoriť veľké množstvo chemikálií čistiacich vzduch. V článku v magazíne Science výskumníci uviedli, že tieto látky pomáhajú čistiť vzduch reakciou s kontaminantmi ako metán. Pri tomto procese vytvárajú molekuly, ktoré sú rozpustnejšie vo vode alebo lepkavejšie, čo umožňuje… pokračuj
Výsledok nie je ťažké zistiť, stačí poznať ich hustotu a vynásobiť objemom. Skúsme ho najprv odhadnúť. Budú to gramy, lebo oblaky nepadajú, a tak musia byť ľahučké? Alebo to budú tisícky ton, lebo sú také obrovské? Pekný spôsob ako hrubo odhadnúť hmotnosť oblakov je zamyslieť… pokračuj
Legendárne Sitno je najvyšší vrch Štiavnických vrchov s vrcholovou plošinou a skalnými vežami po jej obvode. Klenovský Vepor vo Veporských vrchoch vznikol stečením lávového prúdu z Poľany. Malebná Súľovská kotlina je obklopená vencom strmých Súľovských skál, ktorým dominuje vrch Roháč. Každé z týchto miest tvoria… pokračuj
Keby sme dokázali urobiť chemickú snímku vnútra Zeme, videli by sme, že vnútro Zeme je, veľmi zjednodušene, tvorené tenkou kôrou, hrubým plášťom a jadrom. Keď využijeme na snímkovanie Zeme seizmické vlny, zistíme, že plášť je tvorený tromi vrstvami tenšieho vrchného plášťa a hrubším spodným plášťom,… pokračuj
Klasická poučka znie: Zem má štyri hlavné vrstvy: kôru, plášť, vonkajšie a vnútorné jadro. Vedomosti o zložení Zeme sa odvodzovali väčšinou z toho, čo prezrádzali vyvreniny sopiek a seizmické vlny. Z týchto nepriamych dôkazov vedci vypočítali, že horúce vnútorné jadro s teplotou až 5 000… pokračuj
Dobšináit je v poradí 23. nový minerál nájdený na území Slovenska. Začiatkom februára 2021 ho schválila Komisia pre nové minerály, nomenklatúru a klasifikáciu pri Medzinárodnej mineralogickej asociácii. O objavení minerálu a o schvaľovacom procese sme sa rozprávali s Martinom Števkom z Ústavu vied o Zemi… pokračuj
