V piatej časti rubriky o geodiverzite Slovenska si priblížime dve veľmi zaujímavé geolokality z okolia Trenčína.
V rubrike postupne ponúkame informácie o vybraných objektoch neživej prírody v jednotlivých regiónoch Slovenska s prepojením na biodiverzitu, históriu, náučné chodníky a význam pre človeka.
Hrad Košeca
Strážovské vrchy (Trenčianska vrchovina – Porubská brázda, Zliechovská hornatina – Strážov)
Vrch Zámok (454 m n. m.), na ktorom sú ruiny Košeckého hradu, oddeľuje Veľké Košecké Podhradie od Malého Košeckého Podhradia, teraz súčastí obce Košecké Podhradie. Prvá zmienka o hrade je v listine z roku 1272 od rytiera menom Smaragdus, vodcu Rádu templárov. Pôvodne kráľovský majetok patril v 15. storočí rodine Lieskovských, nazývanej tiež Kasai (Košecký). Koncom roku 1670 obsadil hrad palatín Pavol Esterházy. Následne ho zničilo cisárske vojsko a z hradu ostali len základy a zvyšky múrov.
Posledným majiteľom bol na konci 19. storočia viedenský bankár Adolf Schenk von Ledecz, ktorý žil v neďalekých Ladcoch. Založil tu cementáreň Ledeczer Portland Cement Fabrik und Kalkwerke Adolf von Schenk – Ledecz, ktorá od roku 1890 vyrábala portlandský cement pre celé Rakúsko-Uhorsko. Pod názvom Považská cementáreň existuje do súčasnosti. Na zrúcaninu vedie z časti obce Malé Košecké Podhradie zelená turistická značka.
Cestou na hradnú ruinu
Horniny Zámku tvoria dolomity vrchného triasu chočského príkrovu (hronika) vystupujúce na viacerých miestach cestou na vrchol. Majú typický ostrohranný rozpad, miestami pripomínajúci kockový cukor. V jarnom období oživujú svahy Zámku koberce žltej prvosienky bezbyľovej. Podložie dolomitov aj výplň eróznej kotlinky, v ktorej je situovaná väčšia časť Malého Košeckého Podhradia, tvoria pieskovce a ílovce spodnej kriedy krížňanského príkrovu (fatrika). Práve vďaka takejto dvojitej geologickej stavbe vzniklo na svahu hradného vrchu skalné mesto. Veže a ihly ako výsledok gravitačného rozvoľnenia dolomitov si treba užívať cestou z obce na hradnú ruinu. Zhora ich už nie je vidieť.
Medzi Zámkom a náprotivným Sokolom (651 m n. m.) je geomorfologicky zaujímavá zúžená časť doliny Tomanovského potoka, ktorý tečie spod vrchu Vápeč. Je to malý epigenetický prielom, keď vodný tok najskôr tiekol v menej odolných pieskovcoch a ílovcoch a postupne sa prerezal do tvrdších dolomitov a vápencov. Skalné steny z týchto hornín tvoria pravý svah doliny pod Zámkom.
Trojuholník z vápencov
Pri pohľade z ruiny hradu Košeca púta pozornosť mohutný masív Vápča. S vrcholovou špičkou pripomína Veľký Rozsutec v Malej Fatre. Aj Vápeč je príkrovová troska. Je zvyškom považského príkrovu, veľkého doskovitého telesa, ktoré sa pri tektonických procesoch na konci druhohôr odtrhlo od pôvodného podkladu a presunulo na iné miesto. Neskôr bolo z väčšej časti zničené erózno-denudačnými procesmi. Vápeč tvoria svetlé wettersteinské vápence a dolomity triasu. Ich podložie, miernejšie svahy a okolité zníženiny sú z pieskovcov a ílovcov spodnej kriedy.
Dvojitá geologická stavba tu podmienila vznik blokových svahových procesov a skalného mesta. Vrcholová skalnatá časť je rozvoľnená gravitačnými puklinami a rozpadnutá na rôzne veľké bloky a rozsadliny. Jednotlivé bloky sa posúvajú po 45 stupňov naklonenom svahu. V skalných stenách sú viaceré jaskyne a menšie jaskynné výklenky – abri. Na ich formovaní sa podieľalo rozpúšťanie vápencov, ako aj gravitačné procesy, ktoré využili tektonicky vytvorené pukliny.
Text a foto RNDr. Mária Bizubová
