Človek nad Venušou

Fotografia povrchu Venuše odfotená sondou Venera 13, foto archív AV ZSSR

Dookola počúvame: Misia na Mars, úprava atmosféry Marsu, kolonizácia Marsu, dovolenky na Marse. Prečo nie na Venuši? Čo ak je práve Venuša omnoho lepšia na kolonizáciu ako Mars?

Ako veľmi jasný bod na nočnej oblohe bola Venuša známa už v dávnej histórii. Sumeri ju nazvali podľa bohyne Inanny, reprezentujúcej lásku aj vojnu súčasne, predstavovala narodenie aj smrť. Prvé astronomické záznamy o planéte Venuša sa našli v babylonských knižniciach z obdobia okolo roku 1600 pred n. l. Boli to 21 rokov dlhé záznamy pohybu planéty po oblohe. Tranzit Venuše medzi Zemou a Slnkom je málo častým úkazom. Prvý takýto prechod predpovedali a pozorovali v roku 1639. V roku 1761 tranzit Venuše ukázal, že má atmosféru.
Dlho sa mylne predpokladalo, že Venuša má podobné podmienky a prostredie ako Zem, dokonca na nej očakávali oceány plné vody a prírodu podobnú našej džungli. Bolo to hlavne kvôli oblakom, cez ktoré nebol povrch planéty viditeľný. Taktiež sa nesprávne predpokladala perióda otáčania Venuše na približne 24 hodín. Až rádiové pozorovania po roku 1960 ukázali opačné otáčanie Venuše okolo svojej osi v porovnaní so Zemou, a tiež periódu otáčania až 243 dní. Dĺžka obehu Venuše okolo Slnka je 225 dní, to znamená, že na Venuši je deň dlhší ako rok.

Tri planéty v poradí Venuša, Zem, Mars. Planéty sú veľkosťou v správnych pomeroch, foto NASA.

Najbližší sused

Porovnajme si teda Mars s Venušou.
Na Venušu sme poslali sondu oveľa skôr ako na Mars. Prvá medziplanetárna sonda bola sovietska Venera 1, ktorá odštartovala 12. februára 1961 práve k Venuši, mala ju obletieť a pozorovať. No kvôli prehrievaniu orientačného senzora sa signál stratil tesne pred príletom k planéte. Prvou úspešnou misiou bola v roku 1962 americká sonda Mariner 2, ktorá Venušu pozorovala na obežnej dráhe. Dňa 1. marca 1966 na povrch Venuše havarovala sonda Venera 3, a tak sa stala prvou sondou ľudstva, ktorá sa kedy dostala na inú planétu. Potom nasledovalo mnoho ďalších úspešných misií skúmajúcich povrch a atmosféru Venuše.
Vzhľadom na rôznu dĺžku obehu planét okolo Slnka je najvýhodnejšie letieť zo Zeme v časoch, keď je k nám planéta najbližšie. Takéto obdobia sa nazývajú štartovacie okná a nastávajú pre Venušu každých zhruba 19 mesiacov, čo je častejšie ako každých 26 mesiacov pre Mars. Vtedy je vzdialenosť zo Zeme na Venušu priemerne 40 miliónov kilometrov, zatiaľ čo na Mars je to až 80 miliónov kilometrov. Na skúmanie a kolonizáciu Venuše to prináša mnoho výhod – menej ožiarenia radiáciou počas cesty, menej zásob pre posádku, ako aj menej potrebného paliva na cestu. No čo sa týka manévrov pri brzdení v blízkosti planéty, tam je to komplikovanejšie a aj náročnejšie na palivo, pretože celý čas letíme smerom k Slnku (a nie od Slnka ako v prípade Marsu) a sonda musí prekonať danú silu.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 3/2019. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.
Stanislav Griguš
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave

Videá autora nájdete na YouTube kanáli bit.ly/ToAkoPreco.

Komentáre