Hviezdny príliv

Gravitácia menšej hviezdy spôsobuje obrovské prílivové vlny plazmy na povrchu väčšej hviezdy, ilustrácia Melissa Weiss, CfA.

Systém MACHO 80.7443.1718 sa nachádza 160 000 svetelných rokov od Zeme vo Veľkom Magellanovom oblaku. Obsahuje viditeľnú hviezdu, ktorej hmotnosť je 35-krát väčšia ako hmotnosť Slnka, aj neviditeľnú hviezdu s hmotnosťou 10 hmotností Slnka. Približne raz za mesiac, keď obiehajú okolo seba dostatočne blízko, gravitačné sily vyvolávajú príliv a odliv na ich povrchu podobne, ako Mesiac pôsobí na oceány Zeme. Na hviezdach je to však extrémnejšie – podľa astrofyzika Jima Fullera z Caltechu by taký príliv plazmy mohol mať výšku až 10 % priemeru hviezdy. Na viditeľnej hviezde z dvojice by to znamenalo vlnu vysokú 3,3 milióna kilometrov.
Astronómovia nemôžu vidieť tvary hviezd, ale môžu sledovať, ako sa jasnosť jasnejšej z nich drasticky a rytmicky mení. Počítačová simulácia naznačuje, že tieto zmeny sú spôsobené obrovskými prílivovými vlnami. Podľa astrofyzika Morgana MacLeoda z Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics v Cambridgei, Massachusetts, sa vlny plazmy môžu lámať a narážať na povrch hviezdy: Po dopade na povrch sa časť z nich dostáva do atmosféry okolo hviezdy. Ako sa vlny rozbíjajú, stráca sa energia, čo spôsobuje zmenšovanie dráh hviezd. Znamená to, že nakoniec by sa mohli zraziť a prípadne splynúť.

Zo stránky ScienceNews spracovala BP

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 10/2023. Ak ešte nie ste našou predplatiteľkou/naším predplatiteľom a chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.