Komu patria naše vedomosti?

Týždeň otvoreného prístupu Open Access Week sa koná na celom svete vždy posledný októbrový týždeň a poskytuje príležitosť predstaviť prínosy otvorenej vedy pre vedcov aj pre spoločnosť.

Tohtoročnou témou Týždňa otvoreného prístupu bola otázka Komu patria naše vedomosti? s dôrazom na to, ako môžu v súčasnosti komunity v čase krízy znovu získať kontrolu nad vedomosťami, ktoré tvoria. Vyzýva nás zamyslieť sa nielen nad tým, kto má prístup k vzdelaniu a výskumu, ale aj nad tým, ako sa vedomosti vytvárajú a vymieňajú, odkiaľ pochádzajú a ktoré hlasy sa uznávajú a cenia.

Riziká a otázky

Napriek pokroku v oblasti otvoreného prístupu v súčasnosti hrozí, že nové riziká povedú k uprednostneniu obchodných záujmov pred záujmami komunity. Horúčkovitá snaha extrahovať akademické poznatky na trénovanie technológie generatívnej umelej inteligencie (AI) vrátane veľkých jazykových modelov (large language models, LLM) a integrácia AI do akademických procesov – často bez riadnej konzultácie alebo súhlasu autora – ohrozujú naše vedomostné systémy.

Hoci technológie generatívnej AI sľubujú nové cesty k vedeckým objavom, novým poznatkom a urýchlenému učeniu sa, vyvolávajú naliehavé otázky týkajúce sa čestného a primeraného využívania publikovaného obsahu. V stávke sú aj práva autorov a dlhodobá integrita našich ekosystémov tvorby poznatkov. Toto napätie pôsobí na pozadí neustálych politických útokov na vedu a vysokoškolské vzdelávanie, klesajúcej dôvery verejnosti v inštitúcie, nekontrolovateľného šírenia dezinformácií a falošných informácií a rastúcich snáh o privatizáciu vedomostí. Ako môžeme práve v tomto čase signalizovať dôveru a overovať fakticitu tvrdení vrátane vedeckých tvrdení?

Prieskum a opatrenia MIT Press

Jedno z riešení poskytuje napríklad vydavateľstvo MIT Press. V roku 2024 uskutočnilo prieskum medzi približne 6 000 svojimi autormi zameraný na postoje k postupom trénovania LLM. Na základe prieskumu vypracovali návrh opatrení, ktoré by mali aktéri vo svete vedy a výskumu (vydavatelia, knižnice, univerzity) zvážiť, aby sa vyhli neúmyselným škodám a zachovali základné vedecké a akademické hodnoty.

Ide napríklad o podporu licencovania na základe súhlasu autora; vzdelávanie autorov o ich autorských právach; krátkodobé dohody s partnermi v oblasti umelej inteligencie. Dôležitým opatrením je aj požiadavka atribúcie (uvedenia autora/zdroja) vo výstupoch LLM, teda požadovať od partnerov v oblasti AI, aby prijali sledovateľné systémy citácií a investovali do infraštruktúry na sledovanie pôvodu, ako je napríklad označovanie metadát.

Projekt Signály CC

Iný prístup predstavuje iniciatíva neziskovej organizácie Creative Commons (CC). V júni 2025 ohlásila odštartovanie nového projektu, Signálov CC (CC Signals), ktoré umožnia vlastníkom dátových súborov špecifikovať, ako stroje môžu alebo nemôžu opätovne využiť ich obsah.

Podľa CC môže pokračujúca neriadená extrakcia dát narušiť otvorenosť internetu a viesť k tomu, že subjekty svoje stránky uzatvoria alebo ich budú chrániť platobnými bránami namiesto poskytnutia prístupu k svojim dátam.

Projekt Signály CC poskytuje právne a technické riešenie rámca na vymieňanie dátových súborov medzi správcami dát a tými, ktorí ich používajú na trénovanie AI. 

Riešenie môžu predstavovať aj systémy na manažment práv súvisiacich s AI (AI-RM, AI Rights Managment). Na rozdiel od tradičného manažmentu digitálnych práv (DRM, Digital Rights Management) sa AI-RM nezameriava len na ochranu autorských práv, ale aj na autentickosť, pôvod, právne a etické aspekty diel generovaných umelou inteligenciou, čím zabezpečuje, že nedochádza k neúmyselnému porušeniu autorských práv. Pomocou manažmentu práv súvisiacich s AI sa vedia prijať opatrenia, ktoré môžu zmierniť riziká vyplývajúce z modelov generatívnej umelej inteligencie.                                         

Autor článku: Vedecká knižnica CVTI SR