Nie všetky zložité spoločnosti pôvodných Američanov poznali písmo. No pri niektorých, ktoré ho poznali, prispelo ku koncentrácii moci.
Vynález a používanie písma sa takmer univerzálne považujú za jeden z najväčších pokrokov ľudstva, hneď po zrode symbolického myslenia a článkovanej reči. Z veľkých postáv vedy zastávajúcich tento názor stačí azda spomenúť austrálsko-britského archeológa a filológa Vera Gordona Childa (1892 – 1957).
Komunikácia v symboloch
Symbolizmus podporil sociálnu súdržnosť a reč zasa komunikáciu medzi jednotlivcami a skupinami nášho druhu Homo sapiens naplno od doby pred asi 100-tisíc rokmi (pri iných ľudských druhoch sa o tom diskutuje). Rozvinuté písmo vzniklo iba pred 5- až 6-tisíc rokmi. Spresnilo komunikáciu a lepšie zachovávalo spoločenskú pamäť vo väčších populáciách, ktoré umožnila produkcia potravín. Výsledné profesijné a sociálne rozvrstvenie si lepšiu komunikáciu a evidenciu priam vyžiadalo.
Lenže každý vynález možno využiť aj zneužiť. Záznamy sú skvelé, ale sú vždy aj pravdivé? Kto to postráži? A kto bude strážiť strážcov, či sa nespreneverili úlohe? Najstaršie ukážky písma boli telegrafické a takmer výlučne sa týkali ekonomiky (obchod, dane a pod.) – nezvádzalo to k podvodom, korupcii a zneužívaniu moci? Falšovanie záznamov sa neraz stalo podkladom pre neoprávnené vlastnícke nároky. Aj mocenské, ako to vyjadril George Orwell v románe 1984: Kto ovláda prítomnosť, ovláda minulosť – kto ovláda minulosť, ovláda budúcnosť. Zaujímavú štúdiu o podvojnej úlohe písma v dávnych mezoamerických spoločnostiach (Stredná Amerika a Mexiko) uverejnili v časopise Journal of Social Computing Gary Feinman z Fieldovho múzea v Chicagu a David Carballo z Bostonskej univerzity (USA).
Aj s písmom, aj bez neho
Vedci testovali axióm antropológov, historikov a všeobecne spoločenských vedcov, že písmo je definičný znak sociálnej zložitosti, respektíve pokročilosti. Na základe porovnávacej analýzy mezoamerických spoločností spred príchodu Krištofa Kolumba v roku 1492 presvedčivo doložili, že písmo nie je nevyhnutnou podmienkou, aby spoločnosť bola veľká, či aby mala zložitý vládny systém. (Napokon: v najväčších spoločnostiach pôvodných Američanov, Aztéckej a Inkskej ríši, to s používaním písma, ako ho bežne chápeme, nebolo slávne.) Niektoré veľké mezoamerické populačné centrá využívali písomnú komunikáciu, niektoré nie. Súbežne však platilo, že tie so sofistikovanejšími systémami písania a počítania spravidla mali autokratickejší systém vlády – výraznejšie rozhodovanie zhora nadol.
Rozvoj písma sa považuje za charakteristickú vlastnosť civilizácie či veľkých ľudnatých spoločností, povedal G. Feinman. Naše zistenia sčasti spochybňujú, ale aj spresňujú tento hlboko zakorenený predpoklad. Názorne totiž ukazujú, že pri závislosti medzi meradlom sociálnych sietí a systémov písma a počítania musíme zohľadniť nielen ich efektívnosť; kľúčom sú tu história, spôsob, akým boli ľudia organizovaní a ako spolu komunikovali, vysvetlil a dodal, že v predkoloniálnej Mezoamerike sofistikovanosť systémov písma, matematiky a kalendára nemala priamu väzbu na veľkosť predmetných spoločností. A tieto systémy sa nemuseli vyvíjať smerom k vyššej sofistikovanosti a efektívnosti.
Zdeněk Urban
