Mosty pre lode

Po stáročia akvadukty – vodné mosty – prepravovali vodu ponad údolia od zdrojov k ľuďom. Neskôr začali slúžiť, rovnako ako cestné mosty, na prepravu ľudí. Vodné mosty sú v súčasnosti najmä turistickou atrakciou, hoci nie výlučne iba ňou.

Akvadukt Veluwemeer v Holandsku, foto Pexels/Maarten Snoek

Splavné (navigovateľné) akvadukty sú väčšinou produktmi obdobia priemyselnej revolúcie, keď sa v Európe začala budovať sieť vodných kanálov. Kanály sa využívali predovšetkým na dopravu nákladov, prepájali vodné toky a vytvárali umelé vodné cesty naprieč celým kontinentom. V 18. a 19. storočí sa pri budovaní vodných kanálov stavali nielen vodné mosty, ale aj vodné tunely (pozri Quark 7/2022).

Umelý ostrov

Akvadukt Veluwemeer v Holandsku je dôkazom, že vodné cesty ponad cesty vznikajú neustále. Akvadukt postavený v roku 2002 neďaleko mesta Harderwijk križuje cestu N302, ktorá spája kontinentálne Holandsko s Flevolandom, najväčším umelým ostrovom na svete.
Flevoland vznikol v 20. storočí postupným vysúšaním Zuiderského mora a jeho uzavretím hrádzou Afsluitdijk, ktorá ho premenila na rezervoár sladkej vody IJsselmeer. Od roku 1986 tvorí samostatnú provinciu s rozlohou 1 412 km2. Jazero Veluwemeer (meer je holandský výraz pre jazero) je jedným zo štrnástich hraničných jazier v tejto oblasti, ktoré dohromady tvoria dlhú súvislú vodnú plochu oddeľujúcu Flevoland od pevninskej časti Holandska. Systém jazier bol pôvodne vybudovaný na reguláciu hladiny sladkej vody a hladiny podzemných vôd v okolitých oblastiach.
Akvadukt križuje hlavnú cestnú tepnu spájajúcu Flevoland so zvyškom Holandska – podľa štatistík prejde po N302 denne približne 28 000 vozidiel. Keďže v tejto časti jazera nejde o veľkú nákladnú vodnú dopravu, stavitelia dali pred inými možnosťami prednosť netradičnému riešeniu: tunel pre autá či cestný most sa projektantom javili ako príliš nákladné a zdĺhavé možnosti v porovnaní so stavbou mostu pre lode za 61 miliónov dolárov.

Mostík pre člny

Kaledónsky vodný kanál v Škótsku

Z hľadiska veľkosti lodí ide možno skôr o mostík, hoci na pôsobivosti mu to nijako neuberá. So šírkou 19 m a dĺžkou 25 m akvadukt slúži ako priechod pre člny a plavidlá s malým ponorom, keďže má hĺbku len 3 m. Okrem toho, že umožňuje prejazd lodí ponad cestu, na oboch stranách má aj chodníky pre peších turistov.
Na väčšine úseku cesty N302 cez jazero je cesta vyvýšená nad vodnú hladinu umelým násypom, ale na úseku akvaduktu sa cesta na krátky čas v podstate ponorí pod hladinu jazera. Približne 400 m severozápadne od akvaduktu prechádza cesta cez jazero ďalej po tradičnej konštrukcii cestného mosta. Akvadukt, na rozdiel od padacích mostov a podobných konštrukcií, však umožňuje nepretržitý tok dopravy na ceste a súčasne po vode. Na stavbu akvaduktu Veluwemeer sa použilo 22 000 m3 betónu a oceľových štetovnicových pilót, ktoré pomáhajú udržiavať hmotnosť vody nad vozovkou a zabraňujú prenikaniu sedimentov na cestu.

Obri z Nemecka

Akvadukt Veluwemeer v Holandsku je vyhľadávaný väčšmi pre svoju malebnosť ako pre dychberúce rozmery. Tie možno hľadať skôr v sústave plavebných kanálov v susednom Nemecku. Wasserstrassenkreuz Magdeburg alebo Magdeburský vodný most v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko, ktorý spája kanál Labe-Havel s kanálom Mittelland, je so svojou dĺžkou 918 m najdlhším lodným mostom na svete (bližšie o ňom pozri Quark 2/2020).
Na rovnakej sústave kanálov ako Magdeburg možno nájsť aj druhý najväčší akvadukt v Európe. Wasserstrassenkreuz Minden pri Mindene v Severnom Porýní-Vestfálsku leží na križovatke Mittellandského kanála s riekou Weser. Kanál ponad rieku vedú v skutočnosti dva paralelné mosty, starší z nich sa však už na lodnú dopravu nepoužíva. Starší z mindenských žľabových mostov postavili v roku 1914 a tvorí ho 370 m dlhá betónová konštrukcia. Nový oceľový most z roku 1998 umožňuje plavbu lodí s hlbším ponorom (o 1 m v porovnaní so starým mostom) a dovoľuje plavidlám stretávať sa. Mostné koryto má šírku 42 m a hĺbku 4 m. Jeho kanálový žľab má dĺžku 371 m a celková dĺžka stavby je 398 m. Hmotnosť oceľovej konštrukcie je 7 800 t.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 9/2022. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

R, foto Pixabay

Komentáre