Orchideové včely

Zber aromatických látok je v živočíšnej ríši unikátny jav, no pre viac než 200 druhov včiel je zjavne dôležitý.

Pohlavne sa rozmnožujúce rastliny využívajú dve hlavné stratégie opelenia, v ktorých kľúčovú úlohu zohrávajú vietor a hmyz. Rastliny opeľované vetrom majú nevýrazné kvety, netvoria nektár a produkujú veľké množstvo peľu. K takýmto rastlinám patria trávy, ktoré rastú na otvorených veterných priestranstvách. Viac než 65 % kvitnúcich rastlín opeľuje hmyz. Hmyzom opeľované rastliny majú výrazné farebné kvety (aj keď my ľudia vidíme farby inak), produkujú aromatické látky na prilákanie a nektár, ktorým platia za jeho služby. Zatiaľ čo ostatné kvitnúce rastliny ponúkajú ako protislužbu za opelenie potravu, orchidey ponuku výrazne navýšili.

Majstri v lákaní hmyzu

Orchidey rodu Orphys predstavujú pre opeľujúce samčeky atrapy samičiek, foto Flickr/Bernard DUPONT.

Orchidey sú veľkou čeľaďou kvitnúcich rastlín, ktorá má viac druhov, než je cicavcov na našej planéte. Vyskytujú sa všade s výnimkou púští a ľadovcov, ich hlavné rozšírenie je v trópoch Ázie, Afriky, Južnej a Strednej Ameriky. Niektoré druhy sú samoopelivé, iné sa rozmnožujú vegetatívne, väčšina je však závislá od opelenia peľom iného jedinca. Peľ orchideí spolu s voskovitým spojivom, v ktorom je uložený, vytvára polínium. Každé polínium je vybavené viscídiom, drobným lepivým útvarom, ktorý slúži na uchytenie o telo opeľovača. V prípade úspešného prenosu sa tak vytvoria podmienky na oplodnenie obrovského množstva vajíčok. Opeľovač po vniknutí do kvetu rastliny príde do kontaktu s viscídiom, ktoré sa okamžite prilepí na jeho telo, najčastejšie na hlavu alebo bruško. Keď opeľovač s prichyteným políniom vstúpi do kvetu inej rastliny, polínium sa dostane na bliznu a proces opelenia sa zavŕši. Hlavnými opeľovačmi orchideí sú včely, osy, muchy, mravce a mory. Prvým predpokladom úspešného prenosu polínia je jeho bezpečné uchytenie sa na telo opeľovača. Bizarné tvary kvetov orchideí, ktoré sú pre nás také pôvabné, sú výsledkom evolúcie vzťahu medzi rastlinou a hmyzom. Vakovito modifikovaný dolný okvetný lístok mnohých druhov orchideí má za úlohu naviesť hmyz do vhodnej polohy na spoľahlivé uchytenie polínia na jeho telo. Hneď ako hmyz zaujme správny postoj, kontakt s kvetom spôsobí uvoľnenie polínia a jeho uchytenie pomocou viscínia o telo opeľovača.

Kvety austrálskych orchideí rodu Drakea produkujú látky podobné feromónom samičiek ôs z čeľade Thynnidae, foto Flickr/Jean and Fred.

V čom sa Darwin mýlil

Viac než 700 druhov orchideí zo Strednej a Južnej Ameriky si vyvinulo unikátny spôsob vábenia hmyzu. Ich kvety netvoria nektár, ale produkujú aromatické látky, ktoré lákajú včely z tribu Euglossini. Pre túto vlastnosť sa zvyknú označovať ako parfumové orchidey. Atraktivita vône pre včelu je druhovo špecifická. Každý druh orchidey produkuje jedinečný parfum na prilákanie konkrétneho druhu včely. Včela sa pri vyhľadávaní kvetu orientuje podľa narastajúcej intenzity vône proti vetru. Keď pristane na správnom kvete, pustí sa do zbierania aromatickej hmoty. Návšteva kvetu môže trvať až 90 minút, pričom v záverečnej fáze včely takmer úplne strácajú ostražitosť a ich správanie vykazuje znaky narastajúceho opojenia. Charles Darwin si ako prvý všimol a popísal tento unikátny vzťah medzi rastlinou a hmyzom. Domnieval sa, že sú to samičky včiel, ktoré navštevujú kvety orchideí. Vzťah, ktorý si vyvinuli orchidey a včely, je však oveľa zaujímavejší, než si Darwin myslel. Na opeľovaní parfumových orchideí sa podieľajú výlučne samce včiel z tribu Euglossini, samičky o kvety nejavia záujem. Malé, žiarivo lesklé včely sa navzájom líšia mnohými morfologickými znakmi, jedno však majú spoločné – kefku hustých štetín na predných chodidlách a silne zhrubnuté zadné holene. Kefky na predných chodidlách slúžia na zber aromatických látok z kvetu orchidey. Nazbieranú hmotu si následne zhrnú hrebeňom štetín, ktorý je na stredných končatinách, a cez ryhy na povrchu zadných končatín ich vtlačia do silne poréznej dutiny v zadných holeniach.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 9/2020. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

Text a foto RNDr. Milan Kozánek, CSc.
Scientica, s. r. o

Komentáre