Písanie veľkých písmen v názvoch sviatkov, sviatočných dní a ich súčastí

So sviatkami blížiacej sa Veľkej noci alebo s veľkonočnými sviatkami sa spája viacero sviatočných dní, obradov, zvykov, špeciálnych pokrmov a iných súčastí. Písanie ich názvov sa môže líšiť použitím veľkého začiatočného písmena, čo dokumentujú už pomenovania použité v tomto texte na začiatku prvej vety.
Veľká noc a sviatky, ktoré s ňou súvisia, patria medzi pohyblivé sviatky. Presný termín sa určuje každý rok podľa toho, na aký deň pripadne najbližšia nedeľa po prvom splne mesiaca nasledujúcom po jarnej rovnodennosti. Štyridsať dní pred veľkonočnými sviatkami je Popolcová streda, ktorou sa začína pôst, pôstne obdobie. Posledný týždeň tohto obdobia sa nazýva Veľký týždeň (alebo aj pašiový týždeň) so začiatkom na Kvetnú nedeľu, keď sa spievajú, prípadne recitujú pašie, konajú sa pašiové sprievody či hry. Vlastné udalosti Veľkej noci sa v súčasnosti pripomínajú v rámci Veľkonočného trojdnia (Veľkonočné tríduum), ktoré sa pre veriacich začína veľkonočnými obradmi večer na Zelený štvrtok, pokračuje Veľkým piatkom, Bielou sobotou a Veľkonočnou nedeľou.
Slávenie Veľkej noci bolo pôvodne (v 2. až 4. storočí) viazané na jednu noc – na oslavu zmŕtvychvstania, vzkriesenia Ježiša Krista. V niektorých jazykoch (napr. bulharčina, ukrajinčina) sa pomenovanie tohto sviatku spája s dňom a obyvatelia uvedených krajín oslavujú sviatočný Veľký deň. V Slovníku súčasného slovenského jazyka (M – N, 2015) je pri hesle nedeľa a príslušnom spojení takýto výklad: Veľkonočná nedeľa – deň Veľkej noci, deň zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Vo viacerých krajinách a jazykoch (od latinčiny, gréčtiny cez francúzštinu, taliančinu, španielčinu až po severoeurópske jazyky a ruštinu) sa používajú pomenovania odvodené od hebrejského sviatku Pésach, teda prechod, ktorým sa pripomínajú starozákonné udalosti. Na Slovensku slávia sviatok s odvodeným názvom Pascha gréckokatolícki a pravoslávni veriaci, ktorí na tento čas pripravujú aj špeciálny pokrm (koláč) nazývaný pascha alebo paska.
Symbolmi Veľkej noci, veľkonočných sviatkov sú veľkonočné vinše, vajíčka, zajačiky, bahniatka, hrudky alebo syrce, košíky, korbáče. Pre Veľkonočný pondelok (alebo kúpací, polievací pondelok) sú príznačné veľkonočné oblievačky, kúpačky, šibačky. Osobitným symbolom je veľkonočný baránok zvyčajne v podobe čokoládovej figúrky alebo koláča.
Veľkonočné obdobie vrcholí päťdesiat dní po Veľkej noci svätodušnými alebo turíčnymi sviatkami, ktoré sa v rímskokatolíckej cirkvi nazývajú Turíce, v protestantských cirkvách Letnice, vo východných cirkvách Päťdesiatnica a v niektorých nárečiach východného Slovenska Rusadle.
Z pravopisného hľadiska môžeme zhrnúť, že spojenie sviatočné dni alebo podstatné meno sviatky v spojení s prídavným či iným podstatným menom zvyčajne zahŕňajú dlhšie časové obdobie a nepovažujú sa za vlastné meno (veľkonočné sviatky, sviatky jari; podobne vianočné sviatky). Jednotlivé dni alebo špeciálne kratšie celky jedinečného charakteru, ak majú svoje oficiálne, všeobecne ustálené, najmä jednoslovné pomenovanie, sa za vlastné meno považujú a píšu sa s veľkým začiatočným písmenom.

PhDr. Mária Šimková, Ph.D.

Komentáre