Pravekí nováčikovia na scéne

Viackrát sme písali, ako analýzy DNA z fosílnych kostí objasňujú históriu našich najbližších pravekých predkov po ich migrácii z Afriky do Eurázie, kde sa miešali s inými druhmi praľudí. Paleoantropológia je však veda, ktorá má ešte vždy priveľa objektívnych medzier.

Celkový pohľad na vykopávky v Nešer Ramla. Na rozdiel od zväčša jaskynných izraelských paleoantropologických lokalít je to v podstate otvorený priestor, kredit Yossi Zaidner.

Fosílny záznam je útržkový v dôsledku odlišného zachovávania fosílií v rôznych častiach sveta aj pre rozličnú mieru výskumu v tej-ktorej krajine. Za nejeden kľúčový paleoantropologický objav vďačíme obyčajnej náhode. V skratke pri záveroch o evolúcii rodu Homo a druhu Homo sapiens treba byť veľmi-veľmi opatrný.

Ďalší nezatriedený pračlovek

Boom skúmania pravekej DNA logicky posunul záujem k ľudským druhom, pri ktorých už máme k dispozícii príslušné vzorky. Z pochopiteľných dôvodov sú to evolučne najmladšie druhy: náš vlastný, sapienti, čiže Homo sapiens, neandertálci čiže Homo neanderthalensis a dosiaľ nezatriedení denisovania. Zopár percent DNA dvoch posledne menovaných v sebe nosí každý súčasný človek podľa etnickej príslušnosti. V našej sapientnej DNA sú však aj bloky, ktorých základ siaha hlbšie v čase a pôvod zostáva nejasný. To sústreďuje pozornosť na evolúciu rodu Homo pred posledným stotisícom rokov, keď prevládli spomenuté tri druhy. Žiaľ, osoby a obsadenie na evolučnej scéne Homo a ich vzťahy nepoznáme dobre. Znovu to ukázali dva nové výskumy, ktoré zadefinovali dosiaľ neznáme druhy Homo spred vyše 100-tisíc rokov. Fosílie z Izraela a Číny odhalili dva dosiaľ neznáme druhy nášho rodu.

Kľúčové fosílie v základe definovania dosiaľ neznámeho ľudského druhu, predbežne nazvaného Homo nesher ramla. Vľavo je sánka, vpravo temenná kosť, ktoré podľa všetkého patrili tomu istému jedincovi, kredit Avi Levin and Ilan Theiler, Sackler Faculty of Medicine, Tel Aviv University.

Sčasti sa prekrývajúce vedecké tímy Israela Hershkovitza z Telavivskej univerzity a Yossia Zaidnera z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme (obe Izrael) objavili kosti dosiaľ neznámeho pračloveka. Štúdie vyšli v časopise Science. Fosílie sú zo stredoizraelskej lokality Nešer (Nesher) pri meste Ramla. Zahŕňajú takmer úplnú pravú a úlomky ľavej temennej kosti, takmer úplnú sánku so súvisiacimi kosťami a molár, všetky pochádzajúce z vrstvy starej 120- až 140-tisíc rokov. Nesú pozoruhodnú zmes neandertálskych znakov na sánke a zube a archaických znakov na hornej časti lebky. Také čosi by sa čakalo od európskych predneandertálskych praľudí. Neandertálci okrem Európy žili na Blízkom východe, v Strednej Ázii a na južnej Sibíri. Predpokladalo sa, že pôvodom pochádzali z Európy, odkiaľ sa šírili. Fosílie z Izraela, predbežne priradené zatiaľ formálne nepomenovanému druhu Homo nesher ramla, však ukazujú, že to tak nemuselo byť.

Kde vznikli neandertálci?

Takto mohol vyzerať Homo longi v prírodnom prostredí súčasnej severočínskej provincie Chej-lung-ťiang, kredit Chuang Zhao.

Skúmaná lebka sa líši od sapientnej, je sploštená, bez brady, s veľkými zubami. Zjavne patrila jedincovi z archaickej zdrojovej populácie, z ktorej vzišla väčšina neskorších praľudí inde vo svete. Táto chýbajúca populácia X sa miešala s prvými sapientmi, ktorí na Blízky východ a do Európy dorazili pred asi 200-tisíc rokmi. Na takú populáciu ukazovali už skoršie nálezy, najmä z jaskyne Mislíja na izraelskej hore Karmel. Boli to predkovia nielen neandertálcov v Európe, ale aj predkov archaických populácií Homo hlbšie v Ázii. Vedci nečakali, že by archaický človek žil v tejto oblasti vedľa sapientov tak nedávno. S fosíliami sa v Nešer Ramla našli kamenné nástroje pokročilého levalloiského typu, aké používali tamojší skorí sapienti. Obidva druhy sa zjavne často stýkali a odovzdávali si poznatky a artefakty.
Pred týmto objavom si väčšina výskumníkov myslela, že neandertálci sú európsky príbeh a že na juh migrovali, až keď ich k tomu prinútilo šírenie sa ľadovcov. Zdá sa však, že to bolo skôr tak, že v Levante žili ich predkovia už pred asi 400-tisíc rokmi a odtiaľ opakovane migrovali do Európy a hlbšie do Ázie, podľa cyklu ľadových dôb. Slávni neandertálci západnej Európy boli iba zvyšky oveľa väčšej levantskej populácie, a nie naopak, povedal I. Hershkovitz. To by vysvetlilo prienik sapientných génov do DNA neandertálcov v Európe pred masívnejším príchodom sapientov. Veď Homo nesher ramla sa pravdepodobne krížil so sapientmi už pred vyše 200-tisíc rokmi. K novému druhu možno priradiť aj isté fosílie z izraelských jaskýň Tabun (spred 160-tisíc rokov), Zuttíja (spred 250-tisíc rokov) a Qesem (spred 400-tisíc rokov).

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 8/2021. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

Zdeněk Urban

Komentáre