Viackrát sme písali, ako analýzy DNA z fosílnych kostí objasňujú históriu našich najbližších pravekých predkov po ich migrácii z Afriky do Eurázie, kde sa miešali s inými druhmi praľudí. Paleoantropológia je však veda, ktorá má ešte vždy priveľa objektívnych medzier.
Fosílny záznam je útržkový v dôsledku odlišného zachovávania fosílií v rôznych častiach sveta aj pre rozličnú mieru výskumu v tej-ktorej krajine. Za nejeden kľúčový paleoantropologický objav vďačíme obyčajnej náhode. V skratke pri záveroch o evolúcii rodu Homo a druhu Homo sapiens treba byť veľmi-veľmi opatrný.
Ďalší nezatriedený pračlovek
Boom skúmania pravekej DNA logicky posunul záujem k ľudským druhom, pri ktorých už máme k dispozícii príslušné vzorky. Z pochopiteľných dôvodov sú to evolučne najmladšie druhy: náš vlastný, sapienti, čiže Homo sapiens, neandertálci čiže Homo neanderthalensis a dosiaľ nezatriedení denisovania. Zopár percent DNA dvoch posledne menovaných v sebe nosí každý súčasný človek podľa etnickej príslušnosti. V našej sapientnej DNA sú však aj bloky, ktorých základ siaha hlbšie v čase a pôvod zostáva nejasný. To sústreďuje pozornosť na evolúciu rodu Homo pred posledným stotisícom rokov, keď prevládli spomenuté tri druhy. Žiaľ, osoby a obsadenie na evolučnej scéne Homo a ich vzťahy nepoznáme dobre. Znovu to ukázali dva nové výskumy, ktoré zadefinovali dosiaľ neznáme druhy Homo spred vyše 100-tisíc rokov. Fosílie z Izraela a Číny odhalili dva dosiaľ neznáme druhy nášho rodu.
Sčasti sa prekrývajúce vedecké tímy Israela Hershkovitza z Telavivskej univerzity a Yossia Zaidnera z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme (obe Izrael) objavili kosti dosiaľ neznámeho pračloveka. Štúdie vyšli v časopise Science. Fosílie sú zo stredoizraelskej lokality Nešer (Nesher) pri meste Ramla. Zahŕňajú takmer úplnú pravú a úlomky ľavej temennej kosti, takmer úplnú sánku so súvisiacimi kosťami a molár, všetky pochádzajúce z vrstvy starej 120- až 140-tisíc rokov. Nesú pozoruhodnú zmes neandertálskych znakov na sánke a zube a archaických znakov na hornej časti lebky. Také čosi by sa čakalo od európskych predneandertálskych praľudí. Neandertálci okrem Európy žili na Blízkom východe, v Strednej Ázii a na južnej Sibíri. Predpokladalo sa, že pôvodom pochádzali z Európy, odkiaľ sa šírili. Fosílie z Izraela, predbežne priradené zatiaľ formálne nepomenovanému druhu Homo nesher ramla, však ukazujú, že to tak nemuselo byť.
Kde vznikli neandertálci?
Skúmaná lebka sa líši od sapientnej, je sploštená, bez brady, s veľkými zubami. Zjavne patrila jedincovi z archaickej zdrojovej populácie, z ktorej vzišla väčšina neskorších praľudí inde vo svete. Táto chýbajúca populácia X sa miešala s prvými sapientmi, ktorí na Blízky východ a do Európy dorazili pred asi 200-tisíc rokmi. Na takú populáciu ukazovali už skoršie nálezy, najmä z jaskyne Mislíja na izraelskej hore Karmel. Boli to predkovia nielen neandertálcov v Európe, ale aj predkov archaických populácií Homo hlbšie v Ázii. Vedci nečakali, že by archaický človek žil v tejto oblasti vedľa sapientov tak nedávno. S fosíliami sa v Nešer Ramla našli kamenné nástroje pokročilého levalloiského typu, aké používali tamojší skorí sapienti. Obidva druhy sa zjavne často stýkali a odovzdávali si poznatky a artefakty.
Pred týmto objavom si väčšina výskumníkov myslela, že neandertálci sú európsky príbeh a že na juh migrovali, až keď ich k tomu prinútilo šírenie sa ľadovcov. Zdá sa však, že to bolo skôr tak, že v Levante žili ich predkovia už pred asi 400-tisíc rokmi a odtiaľ opakovane migrovali do Európy a hlbšie do Ázie, podľa cyklu ľadových dôb. Slávni neandertálci západnej Európy boli iba zvyšky oveľa väčšej levantskej populácie, a nie naopak, povedal I. Hershkovitz. To by vysvetlilo prienik sapientných génov do DNA neandertálcov v Európe pred masívnejším príchodom sapientov. Veď Homo nesher ramla sa pravdepodobne krížil so sapientmi už pred vyše 200-tisíc rokmi. K novému druhu možno priradiť aj isté fosílie z izraelských jaskýň Tabun (spred 160-tisíc rokov), Zuttíja (spred 250-tisíc rokov) a Qesem (spred 400-tisíc rokov).
Zdeněk Urban
