Na jarných prechádzkach v prírode si mnohí z nás určite všimnú nápadnejšie denné motýle, ktoré sa prebúdzajú po zime. Niektoré opustili svoje zimné úkryty, iné sa vyliahli z kukiel. Tých, ktoré zimujú ako imága, je len niekoľko.
Tieto motýle sa objavujú v prírode väčšinou skôr ako motýle, ktoré prežili zimu v štádiu kukly. Okrem jednej výnimky ide o babôčky.
Jarné otužilce
Jedinou výnimkou, teda druhom motýľa, ktorý nepatrí medzi babôčky, je žltáčik rešetliakový (Gonepteryx rhamni). Môžeme ho najčastejšie pozorovať aj preto, lebo je pomerne veľký a nápadný. S rozpätím krídel až viac ako 6 cm tento krásny motýľ určite neujde počas slnečných dní našej pozornosti. Pri samcoch vyniká počas letu žiarivé citrónovožlté sfarbenie na líci krídel. Samičky s bielozelenými krídlami trochu pripomínajú veľkého mlynárika. Občas sa stáva, že motýľ je aktívny aj v zimných mesiacoch, keď sa vonku výrazne oteplí a slnečné lúče zahrejú jeho úkryt, v ktorom zimoval. Bývajú ním porasty krov a polokrov, trávnaté trsy alebo opadnuté suché lístie na zemi.
Motýľ pri odpočívaní a ani pri prijímaní nektáru na kvetoch nikdy neotvára krídla, so zatvorenými je menej nápadný. Na krídlach mu vynikajú žilky, ktoré pripomínajú žilnatinu listov okolitej vegetácie. Motýľa môžeme vidieť od nížin až po vyššie horské polohy. Poletuje na okrajoch listnatých, zmiešaných a ihličnatých lesov, popri lesných cestách, na priesekoch, lesných lúkach, pozdĺž vodných tokov, ale aj v záhradách a parkoch. Skoro na jar, či ešte v zimnom období, sa najčastejšie objavuje pozdĺž okrajov lesov.
Letný a zimný spánok
Na území Slovenska má tento motýľ iba jednu generáciu v roku, no napríklad v stredomorskej oblasti bolo pozorované v máji párenie čerstvo vyliahnutých žltáčikov novej generácie, ktoré založili v júli a auguste čiastočnú druhú generáciu. V strednej Európe, a teda aj u nás, sa motýle pária až po prezimovaní. Samička kladie vajíčka od polovice apríla na krušinu jelšovú (Frangula alnus) a rešetliak prečisťujúci (Rhamnus cathartica). Húsenice žijú v máji a júni, no v posledných horúcich rokoch môžeme vidieť lietať prvé motýle už v polovici júna. Keď nastanú horúce letné dni, motýle už v prírode lietať nevidíme. Upadajú do letnej diapauzy, pričom sa schovávajú v opadanom lístí. Závisí to od viacerých okolností, teda nielen od teploty, ale aj od stupňa vlhkosti a dostatku zásobných látok.
Často sa motýle na konci leta či na jeseň prebúdzajú z letného spánku a pred zimou sa dokrmujú nektárom. Stáva sa aj to, že sa už neprebudia a prechádzajú plynule do zimného spánku (zimnej diapauzy), prípadne niektoré jedince migrujú do hôr, a to až nad hranicu lesa, kde strávia leto. Potom koncom leta preletujú späť do nižších polôh na prezimovanie. Samce sa po prezimovaní prebúdzajú skôr. Žltáčik rešetliakový sa spomedzi našich motýľov vyznačuje najdlhším životom. Motýle vyliahnuté v júni vďaka estivácii (letnému spánku) a následnej hibernácii (zimnému spánku) môžu žiť až do začiatku júna nasledujúceho roku, teda dožívajú sa takmer 12 mesiacov.
Dánsky národný motýľ
K ďalším otužilcom, ktorý sa objavuje veľmi skoro na jar alebo na konci zimy, patrí babôčka pŕhľavová (Aglais urticae). Často býva aktívna už v marci. Svoje zimné úkryty, ku ktorým patria rôzne tmavé, chladnejšie a chránené miesta (dutiny stromov, stodoly, povaly, pivnice, kôlne a pod.) nezriedka opúšťa už pri teplote vzduchu menej ako 10 °C. Stačí na to slnečný deň s minimálnym vetrom. Vtedy sa slní s roztvorenými krídlami na zemi.
Tento paleoarktický druh sa vyskytuje v celej Európe, aj ďaleko na severe. V Alpách lieta v nadmorských výškach aj nad 3 000 metrov. Je dánskym národným motýľom, kde sa vyskytuje veľmi hojne. Na našom území ju môžeme zastihnúť aj vysoko v horách. Vo vyšších polohách má len jednu generáciu do roka. Napriek spomínanému celoplošnému rozšíreniu a hojnosti v Európe sa na Slovensku v 90. rokoch minulého storočia v nižších polohách vôbec nevyskytovala, prípadne patrila k mimoriadne vzácnym motýľom.
Podobne ako žltáčik, aj babôčka pŕhľavová upadá čiastočne do letnej diapauzy. Motýle sa potom prebúdzajú koncom augusta. Známe sú pri nej diaľkové migrácie. Uvádza sa, že až 40 % jej nektárových zdrojov poskytujú okrasné rastliny v záhradách, parkoch a na záhonoch mestskej zelene.
Spiaca krásavica
Podobne sa skoro na jar prebúdza babôčka pávooká (Aglais io). Vyskytuje sa takmer všade, jej areál však nezasahuje tak vysoko na sever Európy ako pri babôčke pŕhľavovej. Húsenice žijú tiež na pŕhľavách, ale často aj na chmeli (Humulus lupulus). Po celú dobu sa vyvíjajú spoločne, iba krátko pred zakuklením sa rozptyľujú. Podobne ako predošlý druh môže mať babôčka pávooká dve generácie počas roka. Na Slovensku patrí k najhojnejším denným motýľom.
V lete môže upadať do rôzne dlhej diapauzy, no niektoré jedince potom prechádzajú priamo do hibernácie a prebúdzajú sa až na jar. Letný spánok často prerušujú a po určitej dobe prijímania nektáru sa pária a zakladajú čiastočnú druhú generáciu s letovou aktivitou od konca augusta do októbra, prípadne bez párenia opäť upadajú do zimného spánku. Motýle môžu migrovať aj do vzdialenejších miest. Ako potrava im slúži nektár kvetov rôznych rastlín. Koncom leta a na jeseň si prilepšujú jedálniček kvaseným ovocím, nezriedka v spoločnosti iných druhov babôčok.
Text a foto RNDr. Miroslav Kulfan, CSc.
