Prírodné lapače uhlíka

Keď v rašeliniskách zachovávame vhodné podmienky, tvoria unikátne úložisko uhlíka. No ak ich zničíme, stanú sa nebezpečným zdrojom skleníkových plynov.

Jedno z mála zachovalých a turisticky prístupných rašelinísk je Slaná voda na Orave, foto Ivan Šustr, CHKO Horná Orava.

Boli ste už niekedy na rašelinisku? Je to ako pristáť na inej planéte. Stratíte pevnú zem pod nohami a kráčate akoby po mäkkých mokrých vankúšoch alebo vodnej posteli. Vidíte druhy rastlín, ktoré nikde inde nerastú, napríklad mäsožravú rosičku okrúhlolistú (Drosera rotundifolia).
Žiaľ, na Slovensku, ale aj vo svete sa zachoval už len zlomok z pôvodnej rozlohy týchto území. Ľudia ich odvodňovali, aby tam mohli hospodáriť, rašelinu ťažili na palivo a neskôr na záhradnícke účely. Doteraz sme stratili 90 % rašelinísk vplyvom rôznych aktivít človeka. Rozsiahle komplexy týchto území na Slovensku zanikli aj pre budovanie Oravskej priehrady. Z rašelinísk, ktoré sa zachovali, sa 85 % nachádza v Karpatoch a nepatrný zvyšok na nížinách. Mnohé trpia odvodnením a zarastaním kompetenčne silnými druhmi tráv a drevín, ako aj nedostatkom zrážok.

Obnova dvanástich rašelinísk

Exkurzia v rámci projektu Ekohydrologická obnova rašelinísk v Karpatoch na lokalite Hanšpíle. Vodná plocha vznikla po ťažbe rašeliny.

Neďaleko obce Plavecký Peter na Záhorí sa nachádzajú vodné plochy s porastami trstiny. Laik by ich mohol považovať za rybníky, v skutočnosti ide o jamy po ťažbe rašeliny. Táto lokalita sa nazýva Hanšpíle a rozprestiera sa na ploche necelých 40 hektárov. Na základe rádiokarbónových analýz makrofosílií, ktoré robili kolegovia z Masarykovej univerzity v Brne zo zachovaných profilov rašeliniska, sa zistilo, že akumulácia rašeliny sa v tejto oblasti začala približne pred 14 530 rokmi, čím sa zaraďuje k najstarším rašeliniskám na Slovensku. Po ťažbe a odvodnení sa naďalej zachovali malé zvyšky slatinného rašeliniska s plytkými jazierkami a dominujú v ňom tajomné slatinné jelšiny pôsobiace ako kulisa z Pána prsteňov.
Práve slatinné rašelinisko trpí odvodnením okolia, nedostatkom zrážok a zarastaním, či už drevinami alebo trstinou. Toto územie je preto jedným z dvanástich slovenských rašelinísk v Karpatoch, ktoré Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Daphne – Inštitút aplikovanej ekológie (IAE) a ďalší partneri revitalizujú v rámci projektu Ekohydrologická obnova rašelinísk v Karpatoch. Realizuje sa vďaka grantu z Nórska a spolufinancovaniu zo štátneho rozpočtu SR.

Zaplavené plochy slatinných jelšín na Hanšpíloch

Je to dôležité nielen preto, aby sa zachovali ekologické podmienky, ktoré umožnia prežitie vzácnych druhov a biotopov, ale aj preto, že rašeliniská hrajú významnú úlohu v globálnom cykle uhlíka. Mohli by pomôcť s emisiami skleníkového plynu oxidu uhličitého, ktorý spôsobuje zmenu klímy. Najprv však treba vysvetliť, ako vôbec rašeliniská vznikajú a čím sú špecifické.

Spomienka na ľadovú dobu

Rašeliniská sú druh mokradí, v ktorých produkcia organickej hmoty prevyšuje jej rozklad. Darí sa im v chladných a vlhkých oblastiach s dostatkom zrážok. Voda vyplní všetky priestory v pôde a pre kyslík v nej nezostáva miesto. Bez neho sa odumreté rastliny a typické machy nazývané rašelinníky (rod Sphagnum) nerozkladajú, lebo mnohé organizmy, ktoré by sa o to postarali, kyslík potrebujú. Telá rastlín sa tak postupne ukladajú, hromadia a tvoria vrstvy rašeliny.

Snímka z pravidelnej brigády organizovanej Správou CHKO Horná Orava na Beňadovskom rašelinisku, foto Ivan Šustr, CHKO Horná Orava

Čo robiť pre ochranu rašelinísk

Pri pestovaní rastlín doma alebo v záhrade používajte iba materiál bez rašeliny. Rašelina sa predáva samostatne alebo sa nachádza v záhradných substrátoch – hľadajte záhradný substrát bez rašeliny, prípadne si vyrobte svoj vlastný kompost. Je tiež možné zapojiť sa do brigád kosenia rašelinísk a odstraňovania náletových drevín. S dobrovoľníkmi takto spolupracujú napríklad štátni ochranári z Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Horná Orava.

V Európe rastú vrstvy rašeliny len jeden až dva milimetre za rok, rozvoj rašelinísk preto trvá tisíce rokov. V niektorých oblastiach môže mať rašelina hrúbku niekoľko metrov. Rašeliniská sa nachádzajú v 180 krajinách sveta, rozprestierajú sa na všetkých kontinentoch. Pokrývajú iba tri percentá pevniny, odhadom asi štyri milióny km2. Vyskytujú sa v celej Európe, no výrazné zastúpenie majú na jej severe. Na Slovensku máme oba základné typy rašelinísk – vrchoviská a slatiny. Ich odlišnosti vyplývajú najmä zo spôsobu, akým získavajú vodu.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 4/2024. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

Mgr. Viera Stanová Šefferová, PhD.
Pavla Lényiová

Daphne – Inštitút aplikovanej ekológie
Foto Daphne – IAE
Viac informácií nájdete na stránke obnovaraselinisk.sopsr.sk či v našej publikácii Keď sa povie rašelinisko. Zaujímavé úlohy pre školákov sú aj v príručke Zmena klímy a rašeliniská.


Súťažná otázka

Ak nám do 30. apríla 2024 pošlete správnu odpoveď na otázku:

Koľko milimetrov rašeliny pribudne na rašelinisku za rok?

zaradíme vás do žrebovania o leporelo Keď sa povie rašelinisko od Daphne – IAE.
Svoje odpovede posielajte na adresu redakcie: odpovednik@quark.sk alebo Quark, Staré grunty 52, 841 04 Bratislava 4.